Išli sme z kostola tri dievky Vinczeovie. Boli sme pekne oblečené a učesané. Sestrám som zaplietla vrkoče a uviazala stužky, ja som mala vrkoče okolo hlavy ako venček. Blížili sme sa k bráne a počula som mamičku spievať. Varí nedeľný obed, ale dávno nespievala, už je dobre, ak spieva.
Vošli sem cez bránu a vidím pri bráne zastal cudzí muž. Oblečený je v kostolnom, čierne topánky má vyleštené.
Môžem?
Vrátila som sa za bránu a opýtala som sa čo chce.
Som podperený, mám pierko na kabáte, pýtať ťa idem. Nepoznáš ma? Mal som sa ohlásiť, ale synovec trval na tom, že teraz mám ísť, keď idete z kostola. Stál medzi slobodnými mládencami a ty si sa na neho nepozrela.
Mamička, idú sem, kričím a bežím do domu. Som splašená ako nikdy v živote. Ona prejde rozvážne popri mne a pozerá, koho som tak nevychovane nechala pred bránou.
Nak prepáčia Julke, počujem mamičku hovoriť.
Vojdem za sestrami do domu. Maťo Benko poslal pytača, hovorím sestrám, nevyzliekajte sa z kostolného. V izbe dám dve stoličky oproti sebe, tam si sadne mamička s pytačom. Medzi nimi by mal byť stôl s fľašou a pohárom, aby ho ponúkla. Keby dali vedieť, požičiame si od susedy. Ona má muža, majú fľašu, náš otecko zomreli. Počujem že s mamičkou sa uvoľnene zhovárajú a vchádzajú do kuchyne. Pustíme ich do izby a mi prejdeme do kuchyne.
Stojíme ako sochy, držíme sa okolo pása. Je to veľká udalosť, do nášho domu prišiel pytač. Sestry poznajú Maťa, vedia že sme boli spolužiaci. Okolo ich zadných dvorov nosíme obed mamičke na pole kde okopáva pre statkára. Maťo sa aj mojim sestrám zdraví. Nie je to zlý pytač, iba sestry nevedia, že mne sa vždy páčil Ján.
V izbe sa rozprávajú o tom, čo budeme môcť v dome Maťovho otca používať, alebo aj na dvore a ktoré pole budeme obrábať. My nemáme čo dať, ja si donesiem iba nové periny, vankúše, obliečky, ľanové uteráky, utierky na riad. Aj biele kameninové taniere mám a biely obrus. Čiernu vlnenú šatku na plece, sivé šaty, druhé šaty farby popola z ruže mám, na všetko som si sama zarobila. Mamička dala ušiť výbavičku pre novorodenca, ak raz budem mať dieťa. Myslela som, že nič nemám, ale je toho dosť. Hádam nepovie, že si na tie veci mám kasňu doniesť? Nie, Maťo je dobrý chlapec, ale ja som čakala, že raz pošle pytača Ján.
Z izby vyšla mamička. Taký je zvyk, ak súhlasím so sobášom, ja nesmiem nič povedať, ale poslať poskladanú šatku. Mala by ju podať krstná, ale keď neohlásili vopred, vybavíme bez nej a šatku podá mamička.
Julka, ty nenosíš šatky, dám zo skrine jednu z mojich. Tú, ktorú som nosila mladá. Keby dali vedieť, ze prídu, vyžehlíme, ale takto netreba. Vyberiem jednu z kasne v izbe, ale ešte sa rozprávajme, aby nepovedali, že si rýchlo pristala.
Mamička, s Maťom sme chodili do školy, poznáme sa.
Nehovor, nevedela som že je taký mladý. Doteraz krstný vyratúvali, čo už dokázal, čo pre teba ženích chystá. Dom ti stavia, popri gazdovstve aj na železnici robí. Myslím, že Maťo nadsadzuje, aby si ma získal. Celkom mi to lichotí. Tak nič to, že nie Ján poslal pytača. Mamička môže ísť, schová ruky pod zásteru, aby pytač nevidel prázdne ruky a šatku vyberie z kasne. Dnešný deň dobre skončí.
O chvíľu mamička vyprevádza Maťovho krstného až na ulicu, podajú si ruky, povedia dovidenia, budeme rodina. Dovidenia, pani Vincze!
Ďalšie dnes nebudeme riešiť, svadba zvyčajne býva tak o rok. Iba ak nevesta nebezpečne rýchlo hrubne v páse, vtedy sa svadba urýchli. Mne je to jedno, nie je môj vysnený. Ten neposlal pytača a Maťovi som dala šatku, dala som slovo. Neľúbim ho, ale budem mu dobrou ženou.
Julka, že ti stavia dom, vedela si?
Kto stavia dom? Maťo nestavia nič. Kto povedal, že stavia?
Krstný povedali. Ja ho poznám, je to brat ženíchovej matky! Z ich dvora mladý vychádza na voze, postojačky kone poháňa.
Benkovci nemajú kone! Mamička, to nie on ma pýta.
Komu som ťa ja dala, dievka moja?
Smejeme sa aj so setrami, že neviem komu ma sľúbili. Som ako stratená vec.
Kone postojačky poháňa Ján. Musím sa uštipnúť, či nespím a či je pravda, že ma pýta Ján. Ja som taká šťastná!
To mi je ľúto, že som ťa inému sľúbila, dievka moja.
Nemusí byť, mňa to teší viac, vždy som jeho chcela. Raz ma odprevadil z kostola a raz, keď som varila na svadbe a on tam bol s celou rodinou ako hosť, vyšiel za mnou do kuchyne a povedal mi, že si ma raz vezme.
Ale potom som ho už ani nevidela. Iba Maťo postával tam, kade som nosila mamičke obed na pole. A hovoril mi, že Ján sa trápi, lebo mu otec našiel bohatú nevestu, ktorú on nechce. Ak otec nedovolí Jánovi, aby sa so mnou oženil, tak on pošle pytača, ale nesľúbila som sa mu. Celé mesiace dvaja gazdovia sa jednali, kto komu čo dá. Dobrý obchod chceli vytĺcť zo sobáša, ale inakšie to dopadlo.
Dobre je všetko tak ako je! Tento deň dobre skončil. Neporušili sme žiadne zvyky.
