Kupujú muži ženám pančuchy? Ani nie, ale v určitom období sa to môže stať. Žene, ktorú miluje a chce s ňou ísť plesať, oženiť sa, alebo len tak z lásky kúpi muž krásne šaty a dokonalé doplnky, napríklad pančuchy. Ak nešetrí na cene, pomocou malého cenového rozdielu môže vyznieť ako gavalier, alebo aj držgroš. Toto som si všimla u mňa v butiku. A mojou úlohou bolo zabezpečiť, aby boli v butiku nielen módne šaty, ale k nim vhodné pančuchy v znesiteľných cenách.
Mala som módny butik s tovarom, o ktorom som vedela, že bude žiadaný. Taký tovar sa musel odniekade vypriasť. Nespoliehala som sa na dovozcov, chodila som na kontraktačné výstavy, kde sa dal tovar objednať. Najradšej som objednávala u výrobcu. Snažila som sa uhádnuť, aká bude nová móda a priblížiť sa k tej predstave. Na to boli výstavy, v ktorých výrobca pomocou módnych návrhárov a výrobných liniek ponúkol svoje vízie. Chodili sme s objednávkami z miestnosti do miestnosti. Modely boli pekne naaranžované, už len vybrať z ponuky, objednať a vyčkať, kým tovar vyrobia. Boli to slovenské firmy, cudzinci nemali veľký záujem, na Slovensku je malá kúpna sila.
V každej miestnosť bol inakší módny tovar, ale nie všetko som si vedela predstaviť, že by sa predávalo. V našom meste nie sú samé herečky, nie je to Hollywood. Bola som unavená a znechutená z prehnanej parády. Potrebovala som si sadnúť a rozmýšľať, ale nebolo kde. Vošla k som k výrobcovi pančuchových nohavíc. Tu nebude problém, je to iba doplnkový artikel. Pančuchová móda sa takmer nemení, objednám raz dva a idem. Ale akosi ma uchvátili všetky tie umelé nohy. Ako živý les ženských nôh v krásnych pančuškách.
Bol tam iba jeden muž a vyzeral ako majiteľ. Vítal ma, dal mi do ruky objednávkový formulár, širokým gestom ukázal na výrobky a zatváril sa, že vidíte, akú krásu som pre vás pripravil? Áno, videla som, aj som pochválila slovom, úsmevom aj gestom, jeho pekný tovar.
Sprevádzal ma od nohy k nohe a vyjadrila som sa k telovej farbe, k svetlejšej, tmavšej, k lesklej a tiež k matnej pančuške. Na výber mal tenšie, jemnejšie, hodvábnejšie vlákno, alebo naopak silnejšie, odolnejšie pančuchy na pracovný deň. Mala som dobrý pocit z jeho tovaru a s dobrými pocitmi sa treba podeliť.
Jednoducho všetko má svoje výhody a vhodný čas na nosenie. On so mnou súhlasil. Pochválila som ho, že má dobrý vkus a dobrú ponuku. Boli sme dvaja nadšenci pre krásu pančúch, už som nebola unavená a ani sme nezbadali, koľko času prešlo. Vyžívali sme sa v prehliadke nenápadnej krásy.
Objednávkový formulár som mala úplne plný, keď prišli jeho zamestnankyne a veľmi sa mi ospravedlňovali, že boli obedovať. Aby som sa nehnevala.
,,Ale kdeže, nehnevám sa,” vravela som im. ,,Tento pán, predpokladám, že je majiteľ, on mi všetko poukazoval. Výborne sme sa pozhovárali.”
,,Pozhovárali? A ako?”
,,Normálne! O tom aké pančuchy vyrábajú, že vystihli správnu farbu ženskej nohy, a tak. Že vyrábajú na každú príležitosť.”
Stáli s otvorenou pusou a potom povedali, že on je Talian a nevie po slovensky. Po tejto informácii som ja stála so spadnutou sánkou. Potom som sa ho opatrne opýtala.
,,Italiano?”
Milo, dobrácky prikývol a ja som si uvedomila, že je málovravný, ako môj muž. To je v pohode, som na to privyknutá. Všetko vie vyjadriť bez slov a neprotirečí, ale ja som sa ho vždy opýtala na názor.
Lenže, ak sa ženy tak veľmi čudujú, možno je to udivujúce a nemala by som o tom nikomu povedať, že som sa pozhovárala s mužom, ktorý sa usmieval a vyslovoval iba citoslovcia. Ale keď si to premyslím, bol to príjemne strávený čas. Prechádzka v hlbokom porozumení, uprostred lesa umelých nôh, ktoré sa mierumilovne leskli a vyvolávali pocit pohody.
