...slovenského srdca, náš minister vojny, dr. Milan Rastislav Štefánik nie je viac medzi živými...
Zahynul tragickou smrťou. Včera, v nedeľu predpoludním preletel z Itálie až k nám, keď zakrúžil smelým letom na pozdrav nad Bratislavou a Vajnorami, aby zostúpil na slovenskú pôdu. Ale práve v tej chvíli bol jeho stroj prudkou povíchricou zrazený z výšky 90-100 metrov k zemi. Pri prudkom náraze rozbil sa stroj, benzínový motor vybúšil a dr. Štefánik so svojimi troma druhmi zahynul v plameňoch.
Toto je oznam v storočných novinách deň po nehode a smrti Milana Rastislava Štefánika.
Teraz, po sto rokoch, sa tento muž dočkal pocty, ktorá mu patrí. Bol národom zvolený za najväčšieho Slováka.
História je zvláštna a veľmi manipulovateľná. Táto možnosť je v celom čase plynutia doby využívaná najviac v politike. Boli a sú osobnosti istý čas na výslní, potom v zabudnutí. Niekedy zámerne a šikovne zatajovaní.
Toto sa stalo aj Štefánikovi. Z povedomia ľudí sa vytrácal a ostali len tabuľky na rohu ulíc a nápisom Štefánikova ulica. Žiadne krstné meno, nič. Bývala som na takej ulici a netušila som, kto to bol, čím sa preslávil, že po ňom pomenovali ulicu. Ulíc je veľa, aj neznámych mien na nich. Názvy sa menili. Na našej ulici dosť často. Ani si nepamätám, ako všelijako sa volala naša ulica, až raz som si na to priezvisko spomenula.
Narodil sa mi synček, nazvali sme ho s manželom Rastislav. Mne sa to meno vždy páčilo, na strednú školu chodil jeden Rastík. Bol to slušný chlapec, hoci som sa s ním nikdy ani nerozprávala, vedela som, že raz si tak nazvem syna.
Svokra bola Češka z Prahy a česká rodina nám gratulovala k rozhodnutiu pomenovať dieťa po veľkom synovi národa, Štefánikovi. Spozornela som. Štefánik. Musel znamenať veľa, keď po ňom pomenovali ulicu. Zisťovala som, ale nikto v mojom okolí o ňom nevedel. Iba svokra vedela, lebo v Čechách si ho vážili a mali ho zaradeného hneď vedľa Masaryka, ktorého národ volal tatíček. Aj o Štefánikovi vedela veľa, hovorila o ňom samé chvály, všetko, čo o ňom už teraz vieme a vážime si.
Aby som trošku priblížila, ako málo bolo jeho meno známe a vôbec meno Rastislav, ktoré bolo slávne v čase príchodu Cyrila a Metoda a ako upadlo do zabudnutia, poviem príbeh. Mali sme dobrých známych, s ktorými sme sa kamarátili a s ich synom sme boli rovesníci. Zatelefonoval nám, že mama mu oznámila, že sa mi narodil syn a dali sme mu meno Bratislava. Oponoval mame, že to nie je mužské meno. Súhlasila a že opravuje, asi sa volá Bratislav.
A dosť trvalo, kým si ľudia zvykli na meno Rastislav a nepýtali sa ma, kde som to meno vzala.
