Severský príbeh prvomájovej noci
Tento príbeh sa so železnou pravidelnosťou opakoval každý rok na prvomájovú noc. Mladé dievčatá vhodné, na výdaj sa obliekli do bielych šiat, na hlavu si uvili venček. Každá si sadla do loďky bez vesla a zoradené čakali na prúd, ktorý ich niesol popri brehu a nedovolil, aby sa dostali na more.
Prúd sa v určitom bode rozčeril a loďky nezostali zoradené, ale plávali v niekoľkých prúdoch, miešali sa, voda ich unášala viacerými smermi rôznou rýchlosťou. Roztratili sa na veľmi dlhom úseku pobrežných vôd mora.
Išli v ústrety mládencom, ktorí ich čakali vo svojich člnoch a vyberali si nevesty.
Muselo sa všetko stať rýchle, lebo prúd sa na jednom mieste otočil a dievčatá priviezol domov, na ich pobrežie. Ak niektorá nenatrafila na správny moment návratu, už sa domov nedostala.
Dievčatá sa snažili každá ako vedela. Tie smelšie stáli v loďke, aby zďaleka boli viditeľné v bielych šatách. Tie šikovné nahlas spievali, aby prebili hukot mora. Museli kričať, hulákať, ich mladé, jemné hlasy neboli dosť silné. Boli veľmi mladé, také mladé sú teraz pod zákonom.
Stáli, spievali a triasli sa od strachu a studeného vetra. Túto noc mali byť všetky panny oplodnené. Tá, ktorej sa podarilo vrátiť sa do svojej osady, bola vítanou nevestou pre každého mládenca, lebo sa vrátila oplodnená cudzími génmi a porodila zdravé dieťa a založila nový rod.
Na pobreží medzi fjordami žili uzavretý život a sobášili sa v malej komunite, kde bol každý s každým príbuzný. Preto sa tam rodili postihnuté deti. Prvomájový rituál bol vítanou príležitosťou, aby sa primiešala cudzia krv do ich rodu.
Mládenci z každej osady, si tiež vyšli na lov panien, ale mali veslá a podľa možnosti nasmerovali svoje člny smerom k vzdialenému pobrežiu. Tam mali šancu uloviť cudziu pannu.
Legendy sa rozprávali o tom, ako mládenec mal šťastie a v krátkom vymedzenom čase nielen našiel a oplodnil cudziu krásnu pannu, ale sa do nej zamiloval a víťazne si ju doviezol domov.
Hovorili legendy aj o dievčatách, ktoré sa nevrátili? Nie, iba pošepky a tajne sa šírili reči, ktoré tvrdili, že našla si niekde svojho princa. Nikdy nehovorili o tom, že sa niečo stalo, loďku vynieslo na more, alebo sa prevrátila, alebo hocičo iné jej zabránilo vrátiť sa domov, k rodičom, súrodencom, ku kamrátkam, svojmu životu.
Naozaj nebolo žiadnou výhrou byť pannou medzi fjordami. Ale zase byť mládencom a loviť krásavice na mori nemuselo byť zlé!
