Po dlhých dňoch, keď bolo škaredo, že ani psa by ste von nevyhnali, zrazu bolo pekne. Doteraz každý deň pršalo, bolo chladno a v Tatrách snežilo, víkend bol lepší. A teraz, v pondelok, na prvého mája nastal krásny slnečný deň. Veď viete, všetci sme sa potešili.
Milovníci športu od nás smerovali do Nízkych Tatier, lebo je zatiaľ dostatok snehu. Aj naši brali lyže, prilepili si tulenie pásy, lebo sú nadšení skialpinisti. Zobrali aj psíka.
Dobre ja pôjdem do dediny bez psa, užiť si dobré počasie.
Každý, koho som stretla sa opýtal, kde máte psa, alebo kde máš kamošku. Odpovedala som, vzali ju na lyže. Ale nie je to úplná pravda, lebo ona pri nich behá s holými labkami bez lyží a nešmýka sa jej, beží do kopca, z kopca, všetci ju tam poznajú.
Idem sama, námestie je plné ľudí a všetci smerujú k zmrzline. Vidím susedu, kamošku.
,,Dáme si zmrzlinu?"
,,Dáme!"
Tri kopčeky, čokoládovú, vanilkovú a marhuľovú. Kamoška chce tak isto čokoládovú, potom slaný karamel a melónovú.
Malé deti majú modrú zmrzlinu, aha, šmolkovú. Ktovie, či aj chuť má takú zábavnú ako farbu.
Je tu dlhý rad, ako keby trojstup, lebo sú to rodiny s deťmi, alebo bez detí, prípadne deti bez rodičov. Vyčkáme, stojíme v rade, ide to rýchle.
Sadneme si? Jasné, majú terasu, sú tu stolíky aj stoličky a pribehol k nám maličký psík od susedov. Malá tuláčka, ktorá má rada námestie. Všetci ju volajú Skajka, je celá čierna a má slušivý červený obojok. Krúti chvostíkom, ku každému sa pripletie, ľudia sa usmievajú. Sedíme, ľudia chodia okolo, zdravíme sa, kývneme aj tým, ktorí idú po druhej strane.
Pribehol k nám veľký biely pes, má záujem o Skajku. Mierumilovne stojí pri mne a ja položím ruku na jeho hlavu. Má pestovanú hebkú bielu srsť, musí byť veľmi mladý, napriek svojej veľkosti. Na krku má modrý obojok, ale je bez vôdzky. Tento pes niekomu ušiel.
,,Čí je to pes?" pýtam sa ľudí, ale nevedia.
Veľký pes sa točí okolo maličkej Skajky, ovoniavajú si zadné časti tela, zisťujú akého pohlavia sú. Deti sa chechcú, uškŕňajú a navzájom sa upozorňujú.
Po dôkladnom skúmaní veľký pes skočí na malého a robí kopulačné pohyby. Niektorí ľudia zakričia: ,,Ideš ty!"
Veľký pes si ľudí nevšíma, zoskočí, odbehne, pribehne, naskočí, robí tie smiešne pohyby, zase odbehne, znovu pribehne a naskočí. Niektorí ľudia sa smejú, niektorí sú rozhorčení a niekto zakričí:,,Aha, sexuálna výchova!"
Tí, ktorí sú blízko psov, vidia, že nepária sa naozaj, len sa drží nad ňou vo vzduchu, nedotýka sa jej, on je príliš veľký a ona maličká, len sa hrajú a robia smiešne pohyby.
Potom nejaký ľudový odborník povie, že on to asi ešte nerobil, mladý je a nevie to robiť. Na to sa smejú tí, ktorí to začuli.
Skajku to prestáva baviť a keď na ňu skočil hádam aj dvadsiaty raz, zavrčí na neho a odháňa ho. Spoza pultu vyjde zmrzlinár a chce odohnať bieleho psa, aby sa nezačali psy biť.
Medzitým prichádzajú noví ľudia, ale deti ostávajú. Biely pes sa vráti, odvážne skočí na maličkú Skajku a tentoraz sa párenie podarilo. Ľudia vyjadrujú svoj názor, že prišiel na to, ako to má robiť, príroda mu pomohla.
Jeden pán povie pevným hlasom, že to je v poriadku, na dedine sa psy párili hocikedy na ulici. A v máji, keď príroda prudko bujnie a plodí, sa to musí stať. To je život a to je prírodné a prirodzené.
Zmrzlinu sme zjedli, Skajke sme dali kornútok a po bieleho psa prišiel majiteľ.
