Každému okrem štátu sa zdá byť normálnejšie pritiahnuť naše slovenské zdravotné sestry späť do vlasti a ponúknuť im lepšie pracovné podmienky a trošku lepší plat, aby ostali doma.
Prečo?
Lebo sú naše. Lebo naše zatiaľ výtržníci nezabíjajú. Lebo nie sú Filipínky. Lebo vedia komunikovať so slovenským pacientom. Lebo im rozumejú, nielen ich slovám, ale aj ich citom. Vedia ich pochopiť. Sú to dobré ženy, empatické citovo, založené. Išli študovať za sestričky, lebo majú k tomu vlohy.
Lebo sú obetavé a s láskou sa venujú chorým ľuďom. Aj v týchto našich zlých pracovných podmienkach sa o to maximálne snažili, kým tých prekážok v práci nemali plné zuby. Až kým neobjavili, že vo svete, je to lepšie a dôstojnejšie. Kde aj zdravotná sestra je vážený človek a nie podceňovaná žena, utrápená nadmernou, každodennou drinou.
Nemusia pre ne postaviť bývanie, budú doma bývať so svojou rodinou, v ktorej chýbajú.
