Ľudia, ktorí sú verejne známi, v súkromí môžu byť úplne iní. Aj krásavica, o ktorej sa teraz veľa hovorí, že nezvyklým spôsobom podala dieťa partnerovi do rúk, aby sa teraz konečne on trošku staral. Má plné zuby toho, že len ona sa stará a on sa nemá k činu. Dieťa má rok, konečne chce aby ju vymenil.
Či malo dieťa už rok, o tom sa informácie rôznia. Nevieme kto píše scenár príbehom, ktoré ona zrazu predkladá a dávkuje v predvolebnom období.
Podelím sa s vami, ako som to ja počula, čítala, videla na video a pokúsim sa z toho spraviť príbeh s dobrým koncom, americký film s happy endom.
Stalo sa to v obývačke, u otca dieťaťa, na návšteve boli vtedy ešte manželia Patrícia a Róbert Vittekovci, lebo sa kamarátili a navštevovali sa. Dieťa liezlo po dlážke/ koberci po štyroch. Nebolo opité, deti to robia, kým nevedia chodiť. Toto je informácia pre tých, ktorí ešte nemajú deti.
Ona bola pri lezúňovi, ďalšia informácia pre tých, ktorí..., no to je jedno, také dieťa sa nazývalo batoľa, ale jazykový ústav to premenoval na výstižné slovenské slovo.
Oproti bol partner dámy, nevedno ako blízko, lebo táto informácia je najviac rozporuplná, vzdialenosť sa podáva v metroch. Ja som zachytila nie dieťa, ale informáciu, od jedného až do deväť metrov. Mohli mať na mysli centimetre, iba v rozrušení povedali metre."
Matka dieťaťa sa zohla, chytila decko pod bruško, podvihla a šupla ho smerom k otcovi. Či niečo povedala, či ho upozornila, že chytaj, alebo povedala zopár slov, ktoré žena adresuje mužovi, keď je naštvaná, vytočená až do ,,bez seba", že nikdy nie si doma, decko ťa poriadne ani nepozná, aspoň fotku nechaj doma. Niekedy ženy hovoria, keď majú viac vypité, že decko nie je tvoje nefandi si, že by si ty mohol mať takéto skvelé decko!
Teraz to už vyzerá, že som pri tom bola. Nie nebola som, iba sa vžívam do situácie, poznám ženy, aké sú, keď chcú partnera naštvať. Stávajú sa aj veľmi hlasné, hysterické výstupy. Sú páry, ktoré takto žijú.
Aj toto mohol byť hysterický záchvat, keď žena už neovláda svoje konanie a nevie sa zastaviť, kým jej to niekto nepovie dôrazne, ručne. Až vtedy sa zastaví a precitne. Žiaľ...
Iné vám poviem. Mohla to byť popôrodná depresia, ľudovo sa povie, že mlieko udrie na mozog. Vtedy žena chce mužovi hodiť dieťa, napríklad z balkóna. Niekedy je ťažké odhaliť túto diagnózu, pred desiatimi rokmi to bolo ešte ťažšie.
Alebo sa z tohto príbehu nestalo vážne, ale vôbec nič.
Borisa som nevolila, ani nebudem, nič ma nie je do neho. Ale nepáči sa mi, že tento príbeh zasiahne do politického súboja strán. Niekto kauzu rozdúchava a ťaží z toho, o inom nie je reč, na tomto čudnom prípade si postavil predvolebnú kampaň.
Na tomto sa majú zvrtnúť voľby, ale my máme vážnejšie problémy, ktoré sa neriešia, lebo prioritne sa rieši Boris a jeho partnerka, ktorá líči ako ju dobil a predsa sa rozhodla s ním mať ďalšie dieťa, lebo platí dobré alimenty.
Každú chvíľu vytiahne niečo, akože nechce, aby jej deti mali jeho priezvisko, a iné nové veci.
My len žasneme, že zase sa prebojovala na obrazovku a čím ďalej je to dramatickejšie. Bude ešte iný a zaujímavejší príbeh, ktorý ona predostrie, lebo my vážnejší problém nemáme?
