Tanečnica v striebornej podprsenke

Písmo: A- | A+

Dievčatá svoju príťažlivosť si uvedomujú už v škôlke. Vidia, že sa páčia. Aj niekoľko malých predstaviteľov mužského sveta vykazuje veľkú zamilovanosť a urobili by čokoľvek, aby upútali pozornosť vybratého dievčatka.

Je to prvá skúsenosť ženy, s príťažlivosťou. Práve škôlkári nemajú zábrany, ukázať zamilovanosť. Tento stav pretrváva ešte v prvej triede a potom nastupuje hanblivosť.

O nástupe do školy vám rozpoviem krátky príbeh.

Na sobotu-nedeľu prišli na návštevu mladí príbuzní s dvomi dcérkami, ktoré chodili do škôlky. Mali sme zapnutú telku a práve išla reklama. O čom bola sme netušili. Vraj nahota predáva, preto za zvukov hudby, rýchlosťou blesku vletela na obrazovku slabo odetá tanečnica.

Najvýraznejšia na nej bola podprsenka zo striebornej sieťoviny. Ligotala sa a priťahovala zrak. Malé baby uchvátila naplno a pripútala k obrazovke, ako to vie len televízia.

Zvítali sme sa a vypli telku, aby nás nerušila. Videli sme, že Romi nesie novú školskú tašku a musí nám ju prezentovať.

Bude prváčka, doniesla ukázať tašku. Veľmi pekná taška, dievčenská, plná školských pomôcok, ktoré vyberala, rozkladala po stole a ukazovala nám.

,,Budem chodiť do školy,” hovorila s nadšením. ,,Celý týždeň!”

Celý týždeň je pre malé deti vážny časový rozsah, dlhý čas. Pomôcok bolo veľa a boli skvelé, napríklad farbičky, celá sada, pekné prezuvky v červenom sáčku. Potom ten skvelý peračník nadupaný zaujímavými vecami. Veľká, voňavá ružová guma na gumovanie.

Vybrala ju, ukazovala, nebola si istá na čo to je, lebo detské kresby v škôlke sa negumujú. Škôlkársky život prežijú deti celý, bez gumovania. Neuvedomujeme si, ale v tom životnom úseku, nič nemusíme zmazať, opravovať.

Malá Maťaša šikovne siahla po krásnej voňavej sestrinej gume a zahryzla do nej.

,,Nejedz to!” skríkli sme naraz.

Decko sa zľaklo a vypľulo gumu. Ostala v kuse, celá, iba stopy po detských zúbkoch boli na povrchu. Romi plakala.

Utešovali sme ju, že to nevadí, to je ako ozdoba na gume.  S tým môže chodiť do školy, takú gumu s malými jamkami, nikto v triede nebude mať.

,,Budem chodiť do školy celý týždeň,” povedala ukrivdene, akože tak dlho bude musieť mať gumu so stopami zubov.

Pozrela na školské pomôcky a usúdila, že je ich veľa.

,,Možno budem chodiť do školy dva týždne!” spravila vyhlásenie.

Mala pocit, že odhalila veľkú pravdu.

,,Ak začneš chodiť do školy, tak tam už budeš chodiť stále. Trinásť rokov v kuse budeš chodiť do školy,” povedal neuvážene tatino.

Decko sa rozplakalo.

,,Aj v sobotu-nedeľu?” opýtala sa, lebo to slovné spojenie znamenalo, že vtedy rodičia nejdú do práce, deti nejdú do škôlky a v také dni prežívali zaujímavé, možno v detskej mysli dobrodružné veci, výlety, návštevy a ona bude v škole.

 ,,To nie, sobota-nedeľa je voľná,” opravil svoju vyhrážku o trinástich rokoch neustáleho chodenia do školy. ,,Aj Maťaša bude chodiť do školy!”

Báli sme sa, že prichádza ďalší plač, ale nie.

,,Ja budem tanečnica v striebornej podprsenke!” vyhlásila malá odbojne.

Tá, z televízie, dovtípili sme sa.

,,Nevadí, my aj tebe časom nájdeme nejakú školu! Školu pre tanečnice.”

,,V striebornej podprsenke!” spresnila malá, dôležitý detail.

A problém bol vyriešený, lebo aj holé tanečnice, aj tie v podprsenke, musia byť vzdelané. Na to slúži povinná školská dochádzka.

Ale hrozba trinástich rokov je nadsadená. Povinných je desať rokov. Tie zvyšné tri roky deti chodia dobrovoľne, lebo si obľúbili školu a vzdelávanie.

Skryť Zatvoriť reklamu