Tibor Andrašovan by mal dnes sto rokov
Vďační rodáci dnes spomínajú na Tibora Andrašovana. Narodil sa 3. apríla 1917 v Slovenskej Ľupči. Na rodnom dome na námestí SNP 8 má pamätnú tabuľu. Žije tu ešte pár ľudí, ktorí si ho pamätajú. Hoci sa rodina presťahovala do Banskej Bystrice, on do Ľupče chodil aby sa stretol s kamarátmi. Rodák a rovesník Milko Mráz na neho spomínal celý svoj dlhý život, ako sa chodili kúpať na Hron, spievali si spolu ľupčianske pesničky, ale aj tie z okolia.
Mal 15 rokov, keď mu zomrel otec a musel si popri škole zarábať ako klavirista v tanečných školách a kaviarňach a predsa si našiel cez prázdniny čas na kamaráta Milka a spoločné spievanie vtedy už nielen folklórnych, ale aj známych tanečných piesní. Každý hovoril, že oni boli mladí chlapci na pohľadanie. Elegantní, šarmantní, vždy upravení.
Keď študoval v Bratislave na Konzervatóriu kompozíciu a zároveň druhý odbor dirigovanie, neostal čas na návštevu rodnej obce. Následne študoval v Prahe na Karlovej univerzite. Po skončení štúdií krátko bol zamestnaný ako učiteľ v Mýte pod Ďumbierom, vtedy sa obnovili stretnutia a spoznávali nové piesne.
Najväčší priestor v jeho živote zaberala práca so Slovenským ľudovým umeleckým kolektívom. Cestoval s nimi na zájazdy, prešli celý svet. Všade, kde vystupovali, spoznával miestny folklór, ľudové motívy spracoval na počkanie pre spevácky zbor a obecenstvo si to vážilo.
V Egypte išiel za vojakmi, že ktorú pieseň spievajú, keď idú do boja. Oni mu zaspievali a z motívov tej bojovej piesne zložil hymnickú skladbu, ktorú SĽUK zaspieval pri vystúpení a egyptská vláda ju ustanovila za egyptskú hymnu. Vtedy sa mu dostalo veľkej pocty.
Bol veľmi plodný tvorivý umelec napísal veľmi veľa orchestrálnych skladieb, vo všetkých použil ľudové motívy. Spolupracoval s televíziou, vytvorili veľké projekty, ale v mysli národa doteraz žije hudba k filmu Rodná zem.
Zomrel r. 2001 a na jeho rodnom dome odhalili pamätnú tabuľu. Pri nedožitom deväťdesiatom výročí narodenia STV natočila šot pri pamätnej tabuli v Slovenskej Ľupči. Prítomní boli jeho syn a nevesta Beata Dubasová a na vozíčku priviezli aj kamaráta Milka. Chodiť už nemohol, ale spievať áno a pamätal si pekné priateľstvo, plné pesničiek, ktoré prežili s kamarátom Tiborom.
K jeho rodnému domu sa dá prejsť obecným parčíkom, kde rozkvitli fialky. Sú v tráve, popri ceste, dokonca pri okraji domov a omamne voňajú.
Pán Tibor Andrašovan, to na vašu počesť!
