Konal sa prestížny filmový festival a cenu získal prekvapivo dokument Radšej zošalieť v divočine.
Režisérom víťazného dokumentu je Slovák Miro Remo (42), rodák z Ilavy, získal prestížnu veľkú cenu - Krištáľový glóbus.
Sám hovorí, že na 59. ročníku MFF v Karlových Varoch sa mu dostalo najväčšej pocty doteraz. V dokumentárnom filme ukázal život dvoch bratov, ktorí žili v prírode, v divočine v Pohorí Šumava a nestýkali sa takmer s nikým. Dokument Radšej zošalieť v divočine natočil podľa knihy Aleša Palána, ktorý vedie rozhovory s deviatimi samotármi, žijúcimi v lese.
Dokument rozpráva konkrétne o dvoch svojráznych jednovaječných dvojčatách, Františkovi a Ondřejovi Klišíkovcoch. Žijú na Šumave vo svojom svete, s domácimi zvieratami. a s prírodou. Celý dokument je ako závan prírody, osviežujúci a zdravý. Ten svet je magický, nestýkajú sa s inými ľuďmi, sú to starší muži. Vystačia si oni dvaja vo svojom surovom bratskom pute.
Nechodia medzi ľudí, sú ostýchaví a nespoločenskí, nežiada sa im stretávať ľudí a komunikovať s nimi, sú výrazní introverti. Ale na festival do Karlových Varov prišli, dovolili, aby ich fotili, filmovali a prehovorili na kameru. Nebolo im proti vôli, aby sa ľudia dozvedeli, že sú aj ľudia, ktorí takto žijú a taký život má svoje čaro.
Sú poslední potomkovia Slovákov, ktorých presťahovali z Rumunska, do českého pohraničia, kde ostali prázdne domy a celé ulice, po vyhnaní Nemcov.
To, že Nemci sa javili ako najväčší nepriatelia po druhej svetovej vojne spôsobil Hitler svojimi hroznými nápadmi a neľudskými činmi , vyhlasovaním a vsugerovaním pocitu, že Nemci všetko smú. Židia a Slovania sú menejcenný ľudia.
Lebo Nemci, v ďalekej minulosti mali veľkú, nepopierateľnú zásluhu pri počiatočnom rozvoji Slovenska, zakladaním baní približne pred 800 rokmi.
Kráľ Belo IV. pozval Nemcov, znalých banského diela, zakladať bane na našom území ktoré sa vtedy ešte nevolalo Slovensko. Rozvoj baní a banskej ťažby priniesol našej zemi rozvoj, istý stupeň bohatstva, dával prácu a rástol počet obyvateľstva. Zakladali osady, ktoré sa rozrástli na dediny a napokon na mestá, banské mestá.
Donedávna sa pracovné a kuchynské náradie volalo nemeckým slovom. V názvoch dedín a v priezviskách sa zachovalo, že boli Sasi, hoci terajšie výskumy potvrdili, že neboli to iba Sasi, boli z rôznych nemeckých oblastí.
Ja som bývala aj v Sáse, aj v Sásovej a môj najlepší kamarát sa volal Sás.
