Chladiť si nohy v lavóre je výrazne lacnejšie ako platiť za klimatizáciu. V minulosti to chudobní ľudia robili, aby sa schladili. Sme chudobná krajina a v parlamente sedia tak isto chudobní ľudia. Dúfam, že nikto z vás si nemyslí, že v parlamente je niekto bohatší, ako to uviedol v daňovom priznaní.
Poviem vám príbeh, v ktorom nohy v lavóre zohrali hlavnú úlohu.
Jeden učiteľ, v jednej dedine sedel v triede. Bola to malá trieda na prvom stupni základnej školy. Mali vyučovanie a boli práve vlny horúčav. Deti pootvárali okná, aby bol prievan. Pomohlo to a učiteľ poslal jedno z detí, aby donieslo lavór so studenou vodou. Vyzul sa, vykasal si nohavice a slastne ponoril nohy do vody.
,,Výborne, môžeme sa učiť.”
Zdá sa vám čudné, aby učiteľ učil s nohami v lavóre? Áno, tak trocha, ale on to robil a deti aj doma videli nohy v lavóre, nezdalo sa im to nevhodné.
Teda sa učili, v triede nastal usilovný bzukot malých, múdrych, šikovných detí.
V tom ruchu ani nezbadali, že do triedy niekto vošiel. Až keď sa cudzia ruka dotkla učiteľovho pleca sa obzrel. S hrôzou spoznal okresného školského inšpektora, ktorý ho pristihol pri nedovolenej činnosti uprostred vzdelávania a výchovy. Videl, že inšpektor sa netvári veľmi súhlasne s tým, čo vidí.
Myklo ho, stolička sa mu zvrtla, s buchotom padala nabok. So stoličkou padal aj učiteľ, nechtiac stúpil na kraj lavóra. Voda vystrekla, lavór zrinčal. Učiteľ sa metal, snažil sa nájsť lepší uhol pádu a s na dávaním dopadol na dlážku.
Deti ho ratovali, nikto sa nesmial a učiteľ na svoje ospravedlnenie, vysvetľoval, že pád spôsobil prievan. On sa školskej inšpekcie nezľakol, nie zato sa tak veľmi strhol a spadol.
Boľavo sa zviechal, privítal inšpektora a posadil ho do poslednej lavice. Deti utierali vodu, robili poriadok a učiteľ odbehol do kabinetu po učebné pomôcky.
Doniesol všetko, čo tam mali. Bol to vypchatý vták, dosť opotrebovaný, v kabinete ho mali možno päťdesiat rokov. Mali aj jednu trošku roztrhnutú mapu sveta. Na dedinské školy sa školské pomôcky tak ľahko nedostali, oni si vážili, aj staré pomôcky. Aspoň niečo majú.
Mali hodinu vlastivedy, kde sa deti učia o vlasti, o vede, o prírode, o vtákoch, o ich výskyte vo vlasti a vo svete. Na to mu poslúžili dve pomôcky. Mapa a vták.
Obul sa a postavil sa pred mapu s vtákom v ruke. Bola to vrana, alebo iný podobný, v okolí sa vyskytujúci vták. Pozrel sa na to očami inšpektora a zamrzelo ho čo vidí. Vypchatý úbožiak s riedkym, starým, zaprášeným perím. Nezdal sa mu ako dobrá pomôcka. Preto prvú vetu, ktorú povedal, smeroval k inšpektorovi.
,,Každý sa môže chváliť iba tým, čo má.”
Inšpektor si pomyslel, že svätá pravda, chápal ho a potlačil svoj hnev, ktorý v ňom vzplanul, keď videl, že učiteľ si chladí nohy a od ľaku spadol. Nemal ho prepadnúť s inšpekciou, ale inšpektori nechcú vidieť, dopredu nachystané divadlo, ktoré mu predvedú žiaci s učiteľom. Takto je to autentické a teraz vidí, aj čo nechcel vidieť. To že nemajú pomôcky, že v starých školských budovách je neznesiteľne horúco a v zime zrejme príliš chladno, so všetkým si musia poradiť.
Vyučovanie sa mu celkom páčilo, napriek nepriaznivým podmienka. Učiteľ hovoril o vtákovi, ktorého deti poznajú, zapojil ich do vyučovania. Ich to bavilo, aktívne pridávali svoje vedomosti a dozvedeli sa, kde všade vo svete sú vrane podobné vtáky.
Chodili k mape, ukazovali krajiny, kde je výskyt takéhoto vtáka na veľkej mape, ktorá bola očividne hojne využívaná veľa rokov. A každý videl, že učiteľ s deťmi dobre vychádza a deti ho majú rady.
Inšpektor má dve možnosti, napíše na neho dobré, alebo zlé hodnotenie. Spomenie lavór s vodou? Radšej nie, vrchnosť by to asi nepochopila a považovala by to za výstrednosť, pričom to bola iba z núdze cnosť. Dobré riešenie nepohody a neminuli na to ani cent.
Lebo školstvo a škola je dobrá inštitúcia, aj keď slabo podporovaná, ale vzdeláva a všetci si môžu brať príklad. A teraz sa stane, že aj parlament zavedie lavóry so studenou vodou.
