Sedeli sme v butiku s predavačkou Zuzanou. Pred pár dňami bolo Valentína, spomíname, že sa celkom dobre predávalo. Áno, lebo sme mali červené nohavičky a červené tangáče. Nie na sebe, no čo ste! Veď na pulte, v módnom butiku. To muži kupovali milenkám. Ale mala som tovar aj pre manželky. Boli to pančucháče.
Dnes, prešlo pár dní a nikto nekupuje nič okrem pančušiek. Realita je taká, že zimné veci už kúpili, teraz v hlavnej úlohe sú rôzne nedoplatky za plyn, za elektriku a tak. Potom za čo majú tí ľudia nákupy robiť, keď musia nedoplatky platiť?
Nikto ani nevojde, sedíme, počúvame rádio. Opakujú večerný program z Valentína. Vysielajú vyznania lásky. Dopredu dohodli, že adresát bude na linke, aby mohol krásne reagovať, ďakovať a vrátiť vyznanie v priamom prenose.
Vravím mojej predavačke, Zuzana, mali ste sa zapojiť s tvojím Milanom! Načo, my vieme, že sa ľúbime?! Celá rodina to vie. Aj vy to viete, pani majiteľka, vraví Zuzana. Pravda je, pomyslím si.
Vyznaní bolo dosť. Pekných, dojímavých. Potom prišla bomba. Mladý, drzý, chlapský hlas hovorí, že má špeciálny odkaz pre... povedal dievčenské meno.
„Mám pre teba valentínsky darček. Rozchádzam sa s tebou, mám inú.“
Ostáva trápne ticho. Ozve sa plačlivý, veľmi mladý dievčenský hlások:
„Somár! Ja som ti chcela dnes povedať, že čakáme dieťatko.“
Moderátor stratil reč.
My sme to vypli. Dívali sme sa na seba a nemohli sme uveriť, že toto mohol niekto urobiť. Boli sme smutné. Vtom prišiel jeden podnikateľ a doniesol krémešku. Vraj valentínsky darček pre predavačku, ale nevedel, že tam budeme obidve.
Počkajte, zabehnem kúpiť ešte jednu krémešku, hovorí. Nikam nechoďte, hovorím zase ja, krémešku nechám Zuzane a ona uvarí kávu pre nás troch.
Keď Zuzana prešla do kuchynky, podnikateľ mi hovorí, že predstavte si, ona sa ide vydávať. Ja viem, vravím mu. Ale on je rozhorčený, že načo sa má vydávať taká mladá a pekná. Môže mať chlapov koľko chce.
Prekvapí ma jeho názor. Chcem sa zamyslieť, ale on čaká na odpoveď. Len tak v skratke mu poviem, že nechce mať veľa chlapov, chce jedného, ktorý ju veľmi miluje. Zatrasie hlavou, že nechápe a že my dve máme čudný názor.
Ale, čoby, nielen my dve, toto je názor skoro všetkých žien, vraví Zuzana a nesie tri kávy.
„Ženy, ženy!“ hovorí so smiechom a nákazlivo sa smeje, že sa musíme pridať.
Podnikateľ si išiel po svojom a my sme obslúžili pár mužov, ktorí zabudli, že na Valentína žena čaká kvietok. Dodatočne chceli kúpiť niečo užitočné, čo nezaťaží rozpočet. Tvrdili, že manželka nechce Valentína oslavovať, ale ponúknuté pančušky kúpili.
Neboli drahé, boli užitočné a od srdca.
