Na fotke bol otec prastarkej Katalin, Edvin Bihari, slávny huslista v elegantnej kaviarni za oných čias v Budapešti. Staromódna fotka bola podlepená tvrdým papierom a na zadnej strane bol názov fotoateliéru. Husle z fotky mu tiež darovala. Ondro si ich priložil pod bradu a hral. Majú krásny zvuk.
Fotku mal v škole a všetci boli hotoví z toho, ako sa podobá na starú fotku. Jeden počítačový maniak spravil z tej fotky video. Huslista jemne šmydliká slákom po strunách a vyzerá to ako starý film.Trhané pohyby, naivné, insitné umenie. Hrá valčík Na krásnom modrom Dunaji.
Počuj, Andy, spravíme takéto hrané video. Ja budem režisér a ty budeš môj herec v hlavnej úlohe, hovoril Braňo kamošovi, ale ten nechápal prečo ho oslovuje Andy. Ako ti mohli dať vaši také prozaické meno, že Ondro, zase nechápal Braňo. Uhorský kráľ Ondrej druhý, vieš, ten so Zlatou Bulou, chcel mu priblížiť dejiny.
„Aký Bulo, ty nemusíš byť Bulo. Ja, keby som bol taký krásny ako ty, tak dostanem všetky babenky z triedy.“
Ondro sa opatrne rozhliadol, že kto to počul, lebo boli druháci gymnazisti a sedeli v triede. Povedal, že on osobne by vynechal minimálne pol triedy. Braňo mu slávnostne dal meno Andy. Andy Varhol. Natočia video, kde hrá ten z fotky a potom sa zmení na Ondra. Požičajú si z divadla čierny frak.
Súhlasil s kamošom a mal vylepšenie. Prastarká má obraz svojej mamy, vtedy na obraze mala štrnásť rokov. Bude hrať pre to dievča na obraze. Ona ožije a vystúpi z obrazu. Kamošovi sa nápad páčil, rozhodol sa vypísať kasting pre herečku do videa a úlohu dajú najkrajšej sexi babenke. Ondro ten nápad spochybnil, že hádam by sa mala podobať na dievča z obrazu.
Ak sa nebude podobať, tak ju vystrihneme, rehotal sa Braňo. Ale ozajstnú ochotu natáčať nemal, lebo nevidel obraz. Ondro ho zaviedol do domu prastarkej a ten obraz bol nádherný. Krásna stará olejomaľba. Na sčernetom pozadí stálo dievča v bielych šatách v skutočnej veľkosti. Mala sladkých štrnásť a mäkký pohľad zamatových očí, ktorými ranila Braňa rovno do srdca.
„Zamiloval som sa.”
Ak takú nájde vytvorí to najlepšie video, lenže, naživo, taká neexistuje. Tá nežnosť z obrazu je neopakovateľná. Ondro zakričal, aby prišla sesternica. Počuli dievčenské kroky a vošla. Braňo si ani meno nedokázal povedať, tak mu dievča vyrazilo dych. Chytil ju za ruku a neskrývaný obdiv jej lichotil. Okamžite vedel, ako natočí video.
„Andy, valčík!“ povedal režisérskym hlasom. „Ty zostúpiš z obrazu kvôli huslistovi, ale ja huslistu odsotím a budeme tancovať!“ Vrhol sa k nej a tancoval s ňou ako z veľkej knihy. Ondro hral, ale sa čudoval. Práve chodili do tanečnej a Braňovi sa nedarilo. Potkýnal sa, nudilo ho to a zrazu takáto zmena. Tancujú, letia ako vtáky vo vetre, zamilovane sa na seba pozerajú. Za tanec schytali potlesk od dospelých, ktorí sa pomaly presúvali z celého domu. Prišli do izby za zvukom huslí. Iba decká z rodiny sa uškŕňali, štuchali sa lakťom a šuškali si, že aha, sú do seba.
Treba ešte vymyslieť, ako zostúpi z obrazu. Celá rodina pomáhala a vymysleli to. Počítačový maniak doniesol kameru a nahral ich na video. Sesternica mala biele šaty po zem, Braňo s Ondrom čierny frak z požičovne.
„Čo ťa stáli tie dva fraky?“ Dve zauchá, keď mama zistila, že použil jej platobnú kartu.
Video zavesili na YouTube a malo úspech, aj triedna profesorka ocenila. Oslovila Braňa, že by mohli scénku zahrať v telocvični pre rodičov na vianočnom večierku. Pýtala sa, vraj u nich v garáži hrajú divadlo. Hráme, prikyvoval, experimentálne malé formy. Nepozerateľné, veľmi moderné a nepochopiteľné. Teraz spravia výnimku, ak je to pre starých, aby pochopili. Zahrajú scénu o starom obraze a huslistovi.
Ondro mal zase nápad. Video by mohli rozšíriť. Braňo bude najprv tancovať so sesternicou, spravia tmu, alebo nejaký zvukový predel, aby bolo jasné, že prešli roky, najmenej sto rokov a sú v súčasnosti. Tanečnica sa zmení na inú. Zahrá to Ondrova osemnásťročná sestra, ona sa ešte viac podobá na obraz.
Nápad sa páčil aj triednej, iba Braňo mu povedal, že režisér je on a nemá sa predbiehať s nápadmi, lebo ho neangažuje. „Ja herca bez VŠMU nemôžem potrebovať.“ Ondro sa uškrnul. Dávam, ti umelecké meno Brandýs nad Labem.
„Ja ťa dlabem! Nedávaj mi neslušné mená.“
Pozvali rodičov a žiakov školy do telocvične. Dali nízke lavičky pre decká a pre rodičov doniesli stoličky. Môžu hrať. Tanečnice sa vymenia počas tanca, ale nezhasnú svetlá, aby nevydesili obecenstvo. Vyriešili to zahrmením, ktoré urobil školník veľkým kusom plechu. Podaril sa mu taký silný zvuk, že to vyznelo ako streľba. Omylom niekto predsa vypol svetlo a študenti sa hodili na zem. Davová psychóza prinútila aj rodičov hodiť sa na zem a dobrodružnejšie typy to bavilo.
Keď zasvietili svetlá, bolo to trápne, dvíhali sa zo zeme. Oprášili si kolená a snažili sa zachovať dekórum, hoci mladším rodičom trhalo kútikmi úst. Potom sa rozhliadli, či bol niekto zranený, nebodaj zastrelený. Keď sa sústredili na divadlo, nemohli pochopiť, že to dievča je iné. Dospelá, sexi baba v bielych minišatách. Kedy sa to stalo? Tanečník bol aj z tejto hotový, zamilovane jej pozeral do tváre a lietal s ňou v oblakoch. Zrazu tam bol iný muž, dospelý fešák. Odsotil tanečníka, až ten spadol a chlap odišiel s tanečníčkou. Ešte sa aj obzrel a povedal tomu na zemi, že sorry.
„Sorry, kámo!“
Brandyx DiDlabem sa len díval, že kto je tu režisér, ale keď obecenstvo začalo tlieskať, tak sa zdvihol a poklonil sa. Brutál, máme úspech, povedal Varholovi, ďalej nehraj! Pozri obecenstvo už neleží, stoja a tlieskajú. Ukázali si zdvihnutý palec, ťukli päste a prikyvovali hlavou.
Máme skvelé divadlo, leží sa v ňom a stojí sa v ňom. Veľká vec. Šťastné Vianoce!
