Videla som to v telke, hovorí.
Dávajú to skoro každý deň. Oči si zakrývam, aby som nevidela tú drsnú realitu, ale tomu sa nedá ujsť. V správach a hocikde ukazujú ako očkujú. Hrozím sa toho, vracia sa mi to v zlých snoch. Ja by som tam nešla, ani za svet, ani za milión, hovorí.
Som zaskočená a prekvapená.
Veď to nie je pravda, hovorím známej. Nasrdí sa, že videla veľakrát na vlastné oči a to čo vidí, prečo by nebola pravda. Vysvetľujem, že nie je to naozaj tak, zdanie klame. Kameraman zabral ihlu z blízka a preto vyzerá veľmi veľká. Naozaj nie je veľká! Má normálnu veľkosť, ako ostatné injekcie. Pichnú jú normálne, nie drsne.
Ako vieš, pýta sa ma.
Poviem jej, že som už očkovaná, som priaznivcom vakcinácie a nebol problém ani pri očkovaní, ani potom.
Slávka, ver mi! Sedela som tam, lekár sa pýtal a zapisoval údaje do počítača. Sestrička sa opýtala, či ma môže zaočkovať a lekár súhlasil. Dala som si dole svetrík a vyhrnula rukáv z trička na plece. Sestrička ma chytila za rameno a čakala. Lekár ďalej kládol otázky a písal.
Potom povedal, že ďakujem a ja som upozornila sestričku, aby ma zaočkovala.
Veď už ste zaočkovaná, spravila som to hneď, v tej chvíli!
Rozmýšľala som, že ako je to možné, ani som nezbadala, pritom som sa bála, lebo som tiež videla tie televízne striekačky a razantné zabodnutie do ramena. Asi to bolo nadanie kameramana, spraviť zaujímavé zábery. Študoval to, je to jeho práca.
Nech je ako chce, potvrdzujem, že nebolelo, nič som necítila, hoci som sa veľmi bála.
Slávka, veľa odvahy, milióny ľudí na svete zaočkovali! Posielam pozdrav všetkým, aj bojazlivým aj odvážnym!
