Sú páry, medzi ktorými preskočí iskra a je to jasné. Stretávajú sa, je to horúce, sú
si blízki a všetko spravia, aby to vyšlo. Sú páry, u ktorých to neprebieha takto. Síce
sa stretávajú, ale nie je to horúce, iskra nie a nie preskočiť. Niektoré páry dúfajú,
že sa to zmení, zlepší, treba vytrvať a príde to. Nemyslia, že láska by
mala byť na prvý pohľad a vydržia vo vlažnom vzťahu. Koľko? Niekto viac,
niekto menej. A niekomu je rýchle jasné, že z toho nič nebude, škoda námahy.
Príde rozchod. Má veľa podôb. Nie vždy obidvaja rovnako cítia, že je to na
rozchod. Dosť často jeden z páru to nezbadá a rozchod ho bolestne zasiahne.
Najviac, ak ten druhý sa len tak vytratí. Nevysvetľuje, nepripraví partnera,
partnerku na rozchod, nedá čas na rozmýšľanie, oponovanie, prednesenie
opačných pocitov. Podľa druhého z dvojice je to celkom v pohode, chce sa
stretávať, ale zrazu nie je s kým.
,,Priateľ ma opustil, bez dôvodu, ja neviem prečo. Vôbec netuším, prečo sme sa
rozišli. Iba zrazu nebol, neprišiel, neozýval sa. Nedvíhal mobil, neodpovedal na
sms, nevedela som, čo sa stalo. Skúšala som kontaktovať ho znovu a znovu. Bola
som znepokojená. Mesiace sme chodili spolu, ja som nemala zlý pocit, nemala
som tušenia, že sa chce rozísť, iba zrazu nebol.”
Toto nepovedala kamoška, ani známa, nie jedna osoba, ale viac ľudí. Toto je
poslednú dobu jav, ktorý dostal aj pomenovanie, lebo sa to teraz často stáva. Zdá
sa, že je to nová forma rozchodu párov.
Tento spôsob rozchodu, keď sa jeden z dvojice vytratí ako duch, dostal anglické
pomenovanie ghosting. Takýto neobvyklý spôsob sa v súčasnosti šíri dosť rýchle.
Jeden muž pri debate na túto tému povedal, že áno, aj on to urobil. Je to
jednoduchšie, ako vysvetľovať nevysvetliteľné. Je to jeho pocit, ale ťažko sa dá
dať do slov, ktoré nezrania. Potom vždy príde oponovanie, že nie, nechce sa rozísť,
je nám spolu dobre, ona to tak cíti. Ako jej povedať, že ja to cítim práve naopak,
nudím sa s ňou, nič nás nespája a nikam sa neposúvame. Vždy príde otázka, čo
som zle urobila? Neviem vysvetliť, nejde o nejaký jeden moment. Necítim k nej,
čo ona cíti ku mne, nehodíme sa k sebe, dokonca, neverím, že niečo cíti, iba
nechce byť sama. Je ľahšie, vytratiť sa, ako vysvetľovať.
“Nie som zbabelec, nemám nedostatok odvahy, viem čeliť nepríjemným situáciám,
ale v takomto prípade sa mi to zdá zbytočné. Slová by boli zraňujúce, nechcem sa
do takej situácie dostať,” povedal. ,,Ja urazím ju, ona na oplátku urazí mňa.”
Určitým spôsobom som ho chápala. Jasné, lebo nešlo o mňa.
