Neberme to ako nezaslúženú výhodu, ale naopak. Sľuby, ktoré sa pri voľbách dávajú, bývajú veľké. Vykonané činy za predchádzajúce volebné obdobie sú lepším vkladom.
Pred voľbami často počuť nespokojných občanov hovoriť, že už ho nebudem voliť nič nerobil, nič pre nás nespravil.
Nikdy to nie je pravda, nedá sa nič nerobiť, ale ľudia sú takí. Nevšímajú si nezaujímajú sa o to, čo sa urobilo. Za štyri roky sa na menšie vykonané práce aj zabudne, hoci aj menšie práce sú potrebné. Z malých drobností sa skladá celok. Treba občanom pripomínať a prezentovať, čo sa pre nich urobilo vykonalo, alebo aspoň, že sa začalo? Asi dobre by bolo upozorniť na to.
Na televíznej debate po predvolebnej noci som si všimla jednu vetu, ktorú vyslovil mne neznámy múdry muž.
Povedal, že zvolený občan do vedenia kraja, župy, mesta či obce bez podpory svojich poslancov nemôže nič dokázať. Najlepšie výsledky sú tam kde sa spolupracuje.
Áno, chápeme to, ale v reálnom živote sa nie vždy spolupracuje. Sú ľudia, ktorí sa chcú sami predviesť, každý sám dokázať a nie podporiť iného nápad a prácu. Aj vtedy, keď je práve ten projekt, ktorý rozbiehajú v tom čase veľmi dôležitý.
Rozum velí pomôcť, ego nedovolí.
Ďalšia dobrá myšlienka po voľbách odznela pri televíznej debate, že prečo neboli zvolení noví ľudia, nedošlo k veľkým zmenám?
Veľká zmena, ktorú občania veľmi chceli pri posledných voľbách a zvolili pána Matoviča nedopadla dobre. Preto nechceli žiadnu ďalšiu zmenu, aby sa nestalo zase niečo veľmi neočakávané a ťažko stráviteľné.
Chceli sme radšej tých, ktorých sme už poznali, hoci sme ich ohundrali, ohovorili, že nič nerobia. Nech radšej nezvolíme nového primátora, starostu, župana alebo hocikto, kto bude netradične iný, bude veľmi aktívny, ale jeho aktivity budú nezvyklé, že my to nebudeme vedieť prijať, ani stráviť a prípadne ani zbaviť sa ho nedokážeme.
