Vrchnosť nám chce zle, nedáme sa!

Písmo: A- | A+

Teraz sa mi to zdá ako veľká nevedomosť a hanba, ale ešte nedávno, každé prechladnutie s nádchou, kašeľ a zachrípnutie sme volali chrípka.

Chripíš, máš chrípku! Od toho slova iné nemohlo byť odvodené. Po istých rokoch sme prišli na to, že za chrípku je vo svete považovaná vážnejšie choroba. Má všetky tieto príznaky, ale okrem toho tam musí byť vysoká teplota a bolesti kostí, možno ešte iný ukazovateľ.  

Teraz už vieme, že chrípka a prechladnutie nie je to isté?

Kdeže!

Tento článok píšem, lebo pred chvíľou som videla v televízii reklamu, kde ponúkajú ,,liek proti chrípke a prechladnutiu”.

Takže chrípka a prechladnutie je v našom povedomí stále tá istá, nenáročná choroba. Vyliečime si ju sami, bez návštevy lekára, kúpou liekov. Nepôjdeme k lekárovi!

Nie, lebo s týmito bežnými chorobami sme sa nikdy nezaoberali. Prišli jesenné pľušte, vytrvalo nás trápili, vtedy sme prechladli a ochoreli. Aká je postupnosť od studených dní, daždivého nečasu k chorobe neviem. Ale všimla som si, že to tak prebieha a zväčša človek vtedy ochorie.

Naša obvodná lekárka vraví, že nečas oslabí imunitu a vtedy dostaneš chorobu, ktorá lieta okolo teba a striehne, aby sa dostala do tvojho organizmu. Prechladnutie nie je choroba, iba cesta, ktorá pustí choroboplodné zárodky do oslabeného organizmu.

  My sme si to neuvedomili, lebo mladý človek, ako ochorie, tak sa vylieči. Stane sa to vlastnými silami, nemusí ho liečiť lekár. Potom prišli časy, že proti chrípke začali očkovať. Asi preto, že chrípka zrazu bola tak veľmi rozšírená, že sa začalo hovoriť o chrípkovej epidémii. Dopočuli sme sa, že je možnosť predísť chorobe očkovaním.

Prečo nie, ak je využiteľná možnosť, iba blázon by nebral. Dali sme sa zaočkovať proti chrípke.

Fajn, na jeseň sme sa dávali očkovať. Pár rokov to takto išlo. Do toho vlietol koronavírus. Očkovacia látka proti koronavírusu nebola, preto sme sa chceli dať zaočkovať aspoň proti normálnej, bežnej chrípke.

Neuveríte, bol nedostatok vakcín. Obvodná lekárka povedala, že za dva dni sa jej minuli vakcíny, lebo ich bolo málo. Vakcíny dostala len pre päťdesiat ľudí do celej ambulancie.

Vakcína sa musí najprv vyrobiť a dovezú jej iba toľko, koľko ľudí sa zaočkovalo v minulom roku. Nevyrobia viacej, nepoužité neprežijú do ďalšieho roku, také musia vyhodiť, škoda peňazí. Toto sa hovorí, ale neviem, či je to pravda.

Ja si pamätám, že už v tom predchádzajúcom roku bol problém s očkovaním proti chrípke. Neviem presne v čom bol problém, ale nemohla som sa zaočkovať, niečo zlyhalo, hoci som tam išla a to isté sa stalo viacerým známym.

Na ďalší rok sa to prezentovalo, že bol malý záujem o očkovanie, preto objednali pre republiku ešte menej vakcín. Jasné klamstvo, ale neviem prečo, pre čí prospech.

Toto sa stalo v prvom roku pandémie. Nikto sa dovtedy príliš nezaoberal  chrípkou, je to taká bežná choroba a zrazu prišla akože ,,chrípka”, na ktorú sa umiera. Nebola to chrípka, ale koronavírus. Na túto chorobu vakcíny ešte neboli, neboli preskúmané, vyvinuté, preto neboli vyrobené. Tých bežných, chrípkových, doviezli máličko a lekári ich šetrili pre známych, ktorých okamžite upovedomili, že príďte sa dať očkovať, dnes a zajtra mám vakcíny.  

Keby mali vakcíny vtedy pre koronavírus, boli by sme sa dali zaočkovať.  Cítili sme sa ohrození. Chceli sme sa chrániť. Na rôzne očkovania sme boli privyknutí a nevadili nám. Keď ich doviezli do republiky, vtedy mali dať šancu tým, ktorí mali záujem zaočkovať sa.

Predvolania a zmätky okolo registrácií všetko pokazili. Ľudia bol vyľakaní z toho nepochopiteľného neporiadku okolo termínov. Ja som sa nevedela dočkať, kedy na mňa príde rad. Ľudia sa prihlásili, ale nevolali ich, boli sme nespokojní a nahnevaní. Potom už nechceli ísť a cítili sa nútení. Začali vmýšľať. Ten priestor na vymýšľanie nemali nášmu ľudu poskytnúť.

Starý sedliak  je tvrdý človek, nikomu neverí a nedá sa k ničomu prinútiť, iba ak nabehnú pandúri a zbičujú ho, potom pôjde na panské. My sme potomkovia agrárnej krajiny, toto v nás ostalo. Vrchnosť nám chce zle, nedáme sa!

Ak nás zbičujú poddáme sa, ale veriť im nikdy nebudeme! Nie je nad čím rozmýšľať. Vrchnosť ľudom vždy iba zle chcela, kto by uveril že sa zmenili? Nezmenili sa a ani poddaný ľud sa nezmenil.

A lekári? Tiež neveria nikomu, ničomu, ani vede?

 

Skryť Zatvoriť reklamu