My v čakárni sme sa na ňu dívali, že čo sa stalo.
Odišla, ani nezastala a do ordinácie vošiel pacient, ktorý bol na rade.
Tí, ktorí sme ostali sme sa mlčky pýtali, čo to malo byť? Potom aj nahlas odznelo pár otázok, že čo sme vlastne počuli, lebo nebolo dosť pochopiteľné. Rozmýšľala som, že keď vchádzala do ordinácie, mala v rukách darčekový kôš. Neveľký, zdalo sa mi, že sú v ňom zaváraniny a šťavy z obchodu na zdravú stravu. Nie alkohol, nie káva, ale niečo zdravé pre pána doktora.
Niektorí z nás vyslovili zopár otázok.
Chcel ju uraziť?
Nechcel, iba sa mu to podarilo?
Možno to bola pochvala, že je stará a predsa má dosť dobrý zdravotný stav, nemusí sa obávať, iba vetu poskladal nešťastne.
Alebo...
Je stará, čo ešte chce!
Je stará, nemá si už na nič nárokovať.
Je stará, zdravotná poisťovňa by na ňu nemala vynakladať ďalšie peniaze.
Slušný senior má zomrieť bez obťažovania lekárov!
Nemá zacláňať v ordinácii, aj tak je veľa chorých. Treba prenechať priestor mladým, ktorí vytvárajú hodnoty. Aj mladí sú chorí a nechodia toľko k lekárovi. Starší ľudia sa stále sťažujú, je ich plná čakáreň. Nárokujú si vyšetrenia, lieky, pozornosť. Chcú od lekára počuť čo im je, vysvetliť, čoho sa majú vyvarovať, ale na to lekár nemá čas.
Ona si už svoj diel vyčerpala, mala by si to uvedomiť.
Doktor toho má veľa (potreboval sa odreagovať).
Tieto slová odzneli len v čakárni, aj tam len pol slovom, pod čiarou, niekde v myšlienkach, ale nenaladilo to ľudí pozitívne. Nebola to dobrá udalosť, že sa človek usmeje a ide ďalej. Nie, ľudia v čakárni mali zachmúrenú tvár a dumali nad tým, že čo vlastne povedal lekár a nemal to povedať.
Nech je ako chce, tá pani sa viditeľne cítila urazená a prekvapená správaním odborného lekára, kam pacient nemôže vojsť bez odporúčania svojho obvodného lekára. Čiže nešla tam z vlastnej vôle, kvôli nejakým výmyslom. Poslal ju tam jej obvodný lekár kvôli chorobe, ktorú on nemôže liečiť, legislatíva to nepovoľuje. Kvôli závažnejším chorobám sa musia pacienti obracať na odborných lekárov, ktorí sú veľmi vyťažení, je ich málo a stále ubúdajú. Odchádzajú do dôchodku, alebo do cudziny, kde sa dá viac zarobiť.
Aby som dokreslila situáciu, nebola veľmi stará, bola síce v dôchodkovom veku, ale možno nemala ani sedemdesiat. Toľko je snáď dovolené dožiť sa seniorom?
