Ideme s kamoškou po dedine. Len tak, voľným krokom. Z druhej strany ulice na nás kričí známa.
,,Čo ste na tárajštreke? Domov bežte, k svojmu chlapovi a bozk pod čerešňou!” Valíme na ňu vyľakané oči. Prebehne k nám na druhú stranu ulice. ,,Jáj, vy ste mladé vdovy a hľadáte nového chlapa.” Nie je to pravda. ,,A či žiadneho nemáte? Ani na prvomájový bozk pod čerešňou?”
Pozrieme sa s kamoškou na seba a tvárime sa previnilo. Ale to je hrozné! Ona to povedala tak, že cítime vinu, ak nás nemá kto pobozkať. Že to je problém.
,,Dobre, bežte a hľadajte!”
Zase nesprávne vraví. Nebeháme po dedine a nehľadáme chlapa. Lenže ten pokyn, ktorý nám dala v nás vyvolal pocit, že ak nás dnes nikto nepobozká, tak je zle. To život ženy povedie zlým smerom, takže fakt vykročíme pravou nohou, aby sme mali šťastie.
Ideme okolo záhradnej reštiky, sedí tam veľa mužov. Kamoška vraví, že tam sedí jej sused. Kúpime mu pivo a on nám dá prvomájový bozk. Nepáči sa mi ten nápad. Kupujeme si bozk? Tak, spánombohom, urobme to!
Nenápadne si prezerám tú hroznú zbierku a dozviem sa, čo ma silne vystraší.
,,Ten bezdomovec, s neučesanou, špinavou bradou?” pýtam sa. Ona vysvetľuje nevysvetliteľné, že prečo tak vyzerá.
,,Nie je bezdomovec, má dobrý dom, ale chýba mu ženská ruka, ktorá by sa o neho starala. On bol fešák a nie je taký starý ako vyzerá, len ho nechala žena a odvtedy je takýto zanedbaný.”
Je mi ľúto, že od neho odišla žena a on má zlý osud, ale ani tak mu nekúpme pivo a nechcime od neho bozk. Radšej povinný prvomájový bozk oželiem. Aj ona hovorí, že si dodnes nevšimla, ako sa zmenil a uznáva, že od tohto nechceme nič a bozk, teda v žiadnom prípade.
,,Poďme!”
Vykročíme, ale ten jej sused nás práve zbadal a volá nás, aby sme si išli k nemu sadnúť. ,,Dve pivá pre dámy!” zdvihne ruku a čašníčka sa pozrie. My odmietavo krútime hlavou, že neprijímame pozvanie.
,,Rozžiarite záhradu!” zakričí nám cez nízku ohradu. Všetci pivári v záhrade zdvihnú hlavu a venujú nám pohľad.
Veď ten chlap je hotový básnik, myslím si, ale ani tak sa nezastavíme. Ešteže nevie, že sme chceli od neho bozk. Ktovie, či by nepreskočil plot. Vraví sa, že dobrý kohút aj plot preskočí. No nič, vzdávame sa. Odbočíme z hlavnej tepny, ktorú lemujú reštaurácie. Vchádzame do bočnej ulice, kde sú záhrady.
Cez plot sa nakláňa veľká čerešňa plná kvetov. Záplava jemných bielych kvetov vyvoláva povznášajúci pocit, že toto príroda dokáže. Neviem, či naozaj vonia, ale až sem cítim vôňu kvitnúcich kvetov, aj keby to bola iba moja fantázia. Aj včely bzučia, lietajú, pracujú, opeľujú, oplodňujú.
Zdvihnem oči k nebu. Má krásnu, jarnú, sýtomodrú farbu. A oblaky? Sú tam, biele prítulné barančeky. Usmievajú sa na nás a prikyvujú, že schvaľujú prvomájový bozk.
Poďme na vec! Pod stromom ide jeden pán. Kým ja som sa dívala do neba, kamoška sa rozbehla za ním. Zvuk opätkov je ako buchot srdca.
,,Marcel, čakaj!”
On sa otočí, je prekvapený, dokonca potešený. Zastane a usmieva sa.
,,Ty bežíš za mnou?”
,,Áno, niečo chcem.”
,,Katarína, ty ma chceš?” pýta sa takmer dojatý.
,,Ale čoby, ja ťa nechcem,” povie a obzerá sa, že prečo nejdem a zakričí mi, aby som pobehla.
,,Tá ma chce?” pýta sa polichotený.
,,Ty si fandíš! Ženy na teba vždy brali, však? V dedine hovoria, že si mal toľko žien, že ani porátať sa nedá.”
Berie to ako pochvalu a vyznamenanie. Ja sa blížim veľmi pomalým krokom a je mi trápne, že chceme od neznámeho muža bozk. Ach, nie!
,,Dnes je prvý máj a my chceme bozk,” vraví mu so smiechom, ako keby to bol žart.
,,Čo chcete?” pýta sa neveriac.
,,No, veď bozk!”
,,Ženy sa chcú bozkávať,” povie a krúti hlavou.
,,Ty sa netvár, že slovo bozk, si ani nepočul! Chceme bozk na líčko.”
,,Tak, hybajte sem!”
Už som pri nich a kamoške šepkám poďme preč, ale muž sa pustil do akcie prvomájový bozk, cmuk, cmuk. Dostali sme každá bozk. Problém je vyriešený. Chytím kamošku za ruku a ťahám ju preč. On za nami volá, že poriadne netrafil, že sme mali postáť a nie bežať.
Hovorím jej, že ja ho poznám, to je ten, ktorý sa chodí pozhovárať s naším psom k plotu, vidím ho cez sklo na terase. Donesie salámu, prihovára sa a náš psík krúti chvostom, díva sa mu do očí. Jemne chytí salámu do zúbkov a oddane mu oblizne prsty, tmavé oči má vrúcne.
,,Prečo sa zhovára so psom?” pýta sa nedôverčivo.
,,Asi sa s ním doma žena nezhovára.”
Pozrieme na seba. Prvomájový bozk nám poskytol životné ponaučenie.
Keď sa so svojím partnerom nebudete zhovárať, tak bude chodiť k plotu, kde jej dobrý psík, aby si ho niekto vypočul! Veru, aj voňavá čerešňa, plná kvetov, prikývla konármi. A na nebi barančeky? Prívetivo sa na nás pozerajú a sľubujú pekný deň.
