Takýto článok sa objavil v novinách palcovými titulkami a je to namierené na cyklistu Petra Sagana.
Už nevyhráva, poďme ho pourážať?
Peter Sagan, trojnásobný majster sveta nie je vôl a nikdy nebol teľaťom. Bol mladým športovcom, ktorého šport bavil a napĺňal. A bavil aj nás fanúšikov. Pamätáme to obrovské nadšenie, ktoré ukazoval pri pretekoch.
Cyklistika je tvrdý šport, neskutočná drina, pretekári prichádzajú do cieľa unavení, zničení a Sagan dvíhal ruky, mával ako vták, rozkladal ruky, smial sa, robil smiešne gestá, tešil sa z výhry a všetci sa tešili s ním.
Bol šoumen, rocková hviezda cyklistického športu. Vidieť ho pri dojazde bola radosť, usmiali sa aj takí, za ktorých nepretekal. Poznal ho celý svet, písali mu maily zo sveta, odvšadiaľ. Pritiahol pozornosť na Slovensko.
Sagan bol fenomén.
Aj na Slovensku rástlo povedomie o cyklistike, to vieme a môžu to potvrdiť detské cyklistické oddiely, alebo aj predajcovia bicyklov. Sagan rozbicykloval Slovensko.
Neviem do akej mieri to dokázal využiť slovenský šport, o tom som nikdy nečítala nijaký článok, či sa to štatisticky zaznamenalo, ale myslím si, že áno.
Ľuďom robil radosť, mal fanúšikov, obdivovateľov, deti sa hrali na Sagana. Zelená tričká s menom Sagan boli hitom.
Ale pravdaže mal aj neprajníkov a tí sa ozývajú, už nevyhráva, jeho kariéra skončila, už je pre nich vôl a treba ho zhodiť, ponížiť, vysmiať sa mu.
Nemusíme mu stavať sochy, ale zachovajme si slušnosť voči jeho menu.
