Tento zážitok vám musím rozpovedať! Jeden z najhorších! Alebo úplne najhorší? Tak je! Úplne najhorší.
Bol večer a ja som písala. Píšem stále. Teda, keď sa dá. Večer sa dalo, bola som v posteli. Čo som písala? Už neviem, ja vždy niečo píšem. Rozprávky, články, román. Písala som niečo šialene hororové a mala som mikrospánok. Asi bol dosť dlhý a ja som statočne držala prst aj počas spánku na písmenku a, lebo som napísala pol strany a.
Potom som preložila prst na q, lebo je nad písmenkom a. Napísala som tiež pol strany. Potom som zmenila prstoklad, lebo som napísala wdcsefvgtrdxs&, a ešte pár takýchto slov, čo nedáva veľký zmysel, ale neskoro v noci, aj to je niečo. Že prečo vám píšem o takých čudných veciach? Možno sa zasmejete, alebo usmejete. Chcem vás rozosmiať, mám rada, keď sa ľudia smejú.
Prebrala som sa a súvisle som písala bez zaváhania ďalej normálny text, ktorý mal význam. Ten tajomný kúsok textu som odhalila až na druhý deň. Priznávam, uvedomujem si, že robím chyby a chyby sa musia opravovať. Teda priebežne opravovať, hneď, ako ich človek objaví. Vždy to tak robím, ale až na druhý deň.
Takže večer som nič nechcela opravovať, mala som pocit, že treba zhasnúť a spať, ale niečo mi v tom bránilo a začala som vymýšľať, že nie, spať ešte nebudem. Poznáte to? Niekedy sa to stáva a už sa nerozmýšľa racionálne. Teda zahrám si na na internete solitér.
Solitér je aj osamelý strom v lese. Kde som sa to dostala? Do lesa by som sama nešla ani za vidna, nie to v noci. Ja do lesa nepôjdem, drevo rúbať nebudem!
To je pesnička, pre tých, ktorí nechcú drevo rúbať. Ale pokračujme! Nechcela som nielen drevo rúbať, ale ani spať. Niečo nechcete urobiť a predsa sa to stane.
Zaspala som ani neviem ako. Zaklapla som počítač a spala som.
Nie je dobre spať s počítačom, lebo je nevypočítateľný. Zrazu začal svietiť, asi som ho nezaklapla dôsledne. Svietil mi cez úzku škáru rovno do oka. Prebralo ma to. Čo je, čo svieti? Čo za modrú žiaru vidím, Betlehemská hviezda svieti?
Siahla som po vrchnáku, že otvorím a vypnem počítač. Nadvihla som a ohlušila ma hlasná hudba, neočakávane vyskočil z počítača trpaslík so zeleným cylindrom. Prevrhol kotol plný peňazí, z ktorého sa dukáty veľké ako dlaň sypali na mňa a hlasno cinkali. Reflex ma nútil uhnúť sa, aby ma to nezabilo. Do toho tá hlasná hudba, aká býva pri reklamách. Bolo to príliš! Hrozné, násilné a hororové. V tej rýchlosti som to ani vypnúť nevedela.
Prečo dovolia trpaslíkom bývať v počítači?
