Prvé zmienky o Šumiaci pochádzajú z 15. storočia. Dedinka leží hlboko v horách, pod Kráľovou hoľou. Drsné podnebie kompenzujú veľmi milí ľudia. Aj napriek tomu, že je august, stále je tu nevyspytateľné počasie, ktoré sa môže každú chvíľu zmeniť, ja som však veľmi rada, že sme vystihli nádherné slnečné počasie a môžem Vám túto dedinku aspoň pár fotkami priblížiť.
V dedine je gréckokatolícky chrám, ktorý mal v roku 2007 rozsiahlu rekonštrukciu.
Prechádzkou po dedine som sa preniesla do iného sveta, najmä uličkou s typickými starými chalúpkami, kde stále ľudia žijú svoje každodenné životy. Ženy nosia každý deň ozdobnú pokrývku hlavy - čepiec, na slávnostné príležitosti si naň dajú ešte ozdobnú šatku. Ručne vyšívané kroje a ozdoby ma fascinujú, zručnosť týchto žien je skutočne obdivuhodná. Ľudia hovoria pohronským nárečím, ktoré sa odlišuje od stredoslovenského. Pre začiatočníka je určite vhodný šumiacko-slovenský slovník, ktorý môžete nájsť i na oficiálnej stránke tejto dedinky.
Pre návštevníkov je určite lákadlom výnimočné múzeum zvoncov. Dedina žije viacerými podujatiami, napríklad Krňačkové preteky (špeciálne sane na sneh) alebo Zvrchovanosť, kde sa pripraví veľká fatra. Aktívne tu funguje i folklórny súbor Šumiačan, ktorý nás reprezentuje už dlhé roky i v zahraničí.
Páči sa mi, keď sa v tejto modernej dobe udržuje folklór. Som veľmi rada, že stále máme na Slovensku miesta, kde ním ľudia žijú. Aj keď takéto dedinky už prakticky vymierajú, čo mi je veľmi ľúto, vždy takéto miesta rada navštívim. Šumiac má mladého starostu, ktorý sa stará o život v dedine. Nedávno bolo postavené nové multifunkčné ihrisko, kde je aj tenisový kurt. Sám sa zúčastnil i menovania nového kňaza v dedine, kde sa ľudia poznajú a pomáhajú si navzájom. Takéto miesta ma veľmi priťahujú a sú to opäť tie chvíle, kedy som hrdá na to, že pochádzam z takej krásnej krajiny, akou je Slovensko.
