Marketingoví odborníci to s nami vedia. Hľadajú a nájdu spôsob, ako zaujať a splniť cieľ. Vkradli sa do nášho podvedomia a my už určité veci berieme ako samozrejmosť. Ako dobrý príklad môžem uviesť situáciu, kde sa predbiehajú skupinky ľudí v oranžovom, ružovom a modrom tričku. Netrvalo by dlho nájsť odpoveď na otázku, o aký produkt sa v tejto ukážke jedná. Dnes ale siahajú ďalej... Vhodným cieľom sa stali deti, ľahko ovplyvniteľné, hľadajúce stále niečo nové.
Nejde tu len o to, ako zaujať dieťa peknou hračkou, farebným oblečením a podobne. Mnohokrát ide o propagáciu nevhodných, nekvalitných produktov, obalených do vhodne zvolenej pozlátky. Nič však nie je náhodné. Obchodníci si najímajú psychológov a tímy ľudí, ktorí pre nich testujú rekcie detí. Všetko je formou nevinného výskumu, sleduje sa zaujatosť dieťaťa pre ten ktorý produkt, farbu, tvar, aby sa následne podarilo zaujať a predať ešte viac.
Slovíčko predať je tu veľmi dôležité. V našej spoločnosti je totiž na prvom mieste zisk. Deti sú vhodnou skupinou, keďže každý rodič túži to svoje potešiť a kúpiť mu niečo, po čom túži. Spoločnosti využívajú túto rodičovskú vlastnosť a zarábajú. Nemusíme dlho rozmýšľať o krajine, kde je táto stratégia najúspešnejšia. Samozrejme, že hovoríme o Spojených štátoch. Myslím, že to pramení z pohodlnosti a pocitu mať vždy to naj (aj keď tomu tak mnohokrát nie je). Dnešné deti majú ohromný prehľad v technických novinkách, po ktorých samozrejme túžia.
Stačí vyskúšať jeden malý pokus - nechať dieťa vybrať si výrobok spomedzi viacerých, napríklad v potravinách. Automaticky si vyberie výrobok s obľúbenou postavičkou na obale a je presvedčené o jeho kvalite. I po opakovanom upozornení a opýtaní sa, či tie vločky napravo s vysokým obsahom vitamínov nie sú lepšie, je dieťa i bez predchádzajúcej skúsenosti presvedčené práve o tom svojom výrobku, pretože je to cool, pretože všetky deti v telke to jedia a podobne. Áno, nemôžeme očakávať od detí, že sa samé rozhodnú správne, je tu však potláčaný názor rodiča, ktorý je s názorom televízie mnohokrát len druhoradý. Pýtame sa prečo... No určite je to aj preto, že práve televízia trávi s deťmi viac času. A obchodníci to vedia. Preto máme po úspešnej rozprávke postavičky a logá všade od pohárikov v rýchlom občerstvení, cez cereálie, tričká, plyšové a iné hračky, počítačové hry atď. Rodičia sú mnohokrát bezmocní.
Problémom je nájsť kreatívne a vhodné hračky rozvíjajúce osobnosť dieťaťa. Všetky "moderné hračky" sú už hotové, nenáročné, zabavia na chvíľu, aby neskôr prišli nové. Nehovoriac o postavičkách hrdinov z akčných filmov. Keď postavíme pred dieťa lego, drevenú skladačku, puzzle a počítačovú hru, víťaz je jasný. Dieťa je zamestnané, rodič má pokoj. A práve toto je obdobie, kedy sa dieťaťu treba najviac venovať. Sama som zažila prípad, kde dieťa trávilo priveľa času pri nezmyselných hrách a všetko išlo bokom, až nakoniec nemohlo nastúpiť do prvého ročníka a neskôr nestíhalo so spolužiakmi.
Spoločnosti prichádzajú stále s niečím novým, momentálne môžeme hovoriť o multimediálnych programoch pre deti do dvoch rokov, ktoré sú obdarované dobre zvoleným názvom a trikom, ako spraviť z vášho bábätka malého géniusa, pretože je ten pravý čas, aby začalo prijímať informácie. Nikto z nich vám však nedodá štúdiu, z ktorej čerpal. Taká totiž neexistuje. Dieťa do dvoch rokov tieto podnety nespracuje. Rodič tak namiesto toho, aby dieťa rozvíjal, prebúdza v ňom chuť po televízii a po možnostiach úplne najnevhodnejšieho trávenia voľlného času.
Uznávam, dnešná doba nie je ľahká a rodičia nemajú toľko času ako možno kedysi. Dieťa s týmto problémom jednoducho do kontaktu príde. Je ale už len na nás, čo s tým urobíme. Keď si spomeniem na svoje detstvo, ako ma rodičia učili, hrali sa so mnou, chodili sme do Tatier, ale i na množstvo jednoduchých (ale pre mňa tak krásnych) prechádzok do okolia, som rada a vidím na sebe výsledky. Presne toto chcem dať i ja svojim deťom, pretože patrím ku generácii, ktorá si váži hodnoty rodinného života, času stráveného pri hrách a knihách. Dnes deti bohužiaľ trávia oveľa viac času doma pri konzolách, namiesto toho aby nadväzovali skutočné vzťahy vonku na ihriskách. Nedovoľme deťom, aby sa držali prízemných hodnôt, želám si, aby sa nám podarilo oslobodiť deti, ale i samých seba od nástrah konzumu, ktorý je len veľký krásny (ale prázdny) balón, pohlcujúci a otupujúci naše deti. Stačí sa pozrieť na stále pribúdajúce diagnózy, nervozitu a nesústredenosť detí. Nechcem, aby to pokračovalo.
