„Príčetnosť som si mohol udržať len neistotou. Napokon, tak je to vždy - istota o všetkom zlom, čo človeka čaká, by každého pripravila o rozum."
Musím sa priznať, že ma autor oslovil už svojou obálkou. Starý dom, okno s pavučinami a niečo, čo som v jeho odraze nevedela definovať. Stopy. Stopy v snehu, tie ktoré ostrejšie slnko roztopí. Stopy detí. Nezabárajú sa do snehu, práve naopak. Akoby sa po ňom iba vznášali. „...prichádza vždy, keď teploty vonku klesnú po mrazivých 30 stupňov pod nulou...“
Do stránok som sa púšťala opatrne, s očakávaním a zatajeným dychom. Bez mučenia (aspoň ja) sa priznávam, že kniha Strach, bola prvou knihou, ktorú som od J. Kariku čítala. Dnes už viem, že isto nie poslednou. Autor priniesol niečo, na čo slovenskí spisovatelia pomaly ale isto zabúdajú. Oživil žáner, ktorý priťahuje priaznivcov ku plátnu v kine. Pritiahne aj čitateľa? Myslím, že nik nepotrebuje extra dávku fantázie, aby mu strach zaliezol pod nechty. Všetky scény v knihe sú dokonale vykreslené.
„Pri písaní mi nešlo iba o dynamický príbeh – chcel som čitateľom naservírovať aj poriadnu dávku strachu. Pokiaľ som po dopísaní kapitoly sám nespal pri zapnutom svetle, nebol som spokojný. Naopak, keď sa mi podarilo samého seba poriadne vydesiť, bral som to ako známku úspechu,“ prezrádza autor.
Dej sa rozbieha pozvoľna, pomaly a postupne. Najprv je čitateľ oboznámený s prostredím a životom hlavného hrdinu, potom sa pomaličky pretkáva minulosť s prítomnosťou, hrôza s ešte väčším desom. Klobúk dolu pred autorovou originalitou a nápaditosťou!
„Od zdesenia som hlasno vykríkol. Strachom otrávená ozvena ma vydesila ešte väčšmi. V ušiach mi búšilo, celý som stŕpol, nemohol som sa ani pohnúť."
Všade navôkol sa dejú čudné veci. Za oknami udiera treskúca zima, dvere na rodičovskej spálni nesmú byť otvorené, okolo domu sa potulujú policajti, pod susedným oknom sa na jagavo bielom snehu rozprestiera pyramída z detských zúbkov. Autorovi sa podarilo znechutiť mi raňajky, obed aj večeru. Keď z nenazdajky spadol zo sedačky ozdobný vankúšik, nezniesla som viac ticho. Zapla som rádio, aby som nebola „sama“. Aj Jožovi Karskému hralo rádio, najmä vtedy, keď nebolo v elektrike. Pri čítaní som mala iba jedinú podmienku, nebyť v byte sama, nečítať za tmy. Keďže som sa od knihy nemohla odrhnúť, bolo jasné, že ju nedodržím. Keď však tesne pred polnocou zazvonil niekto na zvonček pri mojich dverách, vkradol sa mi do žíl, pod kožu aj pod nechty. S.T.R.A.C.H.
„Každý strach má vlastnú frekvenciu, dá sa naň naladiť ako na rozhlasový kanál. Ak ste sa báli, už o vás vedia, nech ste kdekoľvek. Vyslali ste signál, cez ktorý sa k vám dostanú. Nebude to dnes, ani zajtra. Len vyčkajte, kým príde..."
Ešte som pokojná, ešte sa za oknom črtajú známky jesene. Listy na stromoch si pomaly dohrávajú poslednú pieseň a pomaly sa vkráda zima. Meteorológovia ohlásili najhoršiu zimu za posledných sto rokov. 1963, 1985, 2012, príde aj v 2015?
Nepúšťajte deti samé do školy, netúlajte sa po nociach, všade totiž číhajú... Papierové deti...
Knižku Jozefa Kariku STRACH si môžete zakúpiť priamo TU!
Autor na slovenský trh prichádza s novinkou, ktorá vychádza 12.5.2015. Nazýva sa TMA a objednať si ju môžete v predstihu priamo na Martinus.sk
