Kto z nás by dokázal zanevrieť na rodinu, zdvihnúť kotvy a len tak zo dňa na deň osamieť? Koľko sily človek potrebuje na to, aby dokázal otvoriť srdce láske, ktorá mu ho napokon aj tak rozláme na kusy? A dokázali by sme to, ak by sme mohli vzhliadnuť vlastnú budúcnosť a vedieť, že…
Soňa, mladá a talentovaná umelkyňa, nemá v živote na ružiach ustlané. Zahriaknutá silným otcovým postavením vedie umeleckú školu a spieva v cirkevnom zbore. Podvoľuje sa otcovým príkazom v pracovnom či rodinnom živote a po výbere ženícha aj v súkromí. Jedného dňa sa jej rebélia dostáva pod kožu a ona túži po jedinom – urobiť niečo, čo jej vlastného otca zabije. Plachými krokmi vstupuje do tetovacieho štúdia netušiac, že tento okamih zmení celý jej život. Čo všetko musí podstúpiť, aby sa dostala spod otcovej vlády a našla v živote skutočné šťastie? Dokáže prelomiť vysoké múry, ktorými obohnala celé svoje ja, aby jej nikto viac neubližoval?
„Snívanie je krásne, pokým môžeme ovplyvniť jeho priebeh. Láka nás prežívať úžasné veci, keď bdieme. Ale pokiaľ neprežívame nič nádherné v skutočnosti, nie je to možné ani vo sne. Všetka tá škaredosť nášho bytia sa nám vkráda pod zatvorené viečka.“
Soňa sa v istej fáze života nachádza na vrchole svojho šťastia. Nevyspytateľný osud však rozdáva karty, v ktorých jediná odkrytá zostáva smrť. Štyri písmenká. Chlad. Definitívum. Naozaj rozohrala tragickú hru, ktorá neskončí, kým neuzrie ona sama nebeské brány? Najjednoduchšie by bolo odísť. No nikdy netušila, že najbolestnejšie bude zostať. Zmierni ešte niečo bolesť, ktorá ju úplne pohltila? Prečo ukončenie tohto večného trápenia nemôže byť jednoduchšie? A kto je mužom v čiernom plášti, ktorý jej v tom, po čom túži najviac na svete, nechce pomôcť?
„Snívalo sa mi, že Boh dovolil Michalovi a Barborke sledovať nás. Dívali sa na horor, ktorý napísala ich smrť. Plakali nad životnou drámou, nad osudom, zhora videli všetkých. Nielen mňa, či teba, ale aj Luciu, ktorá ich zabila a… jej rodinu. Plakali za nás všetkých. A Boh sa prechádzal popri vznášajúcich sa dušiach, nevidel medzi nimi rozdiel, pretože v nebi nikoho netrápi zub času, choroby a ani nehody, ktoré poznačili ich telá. Vravel všetkých: Zastavte dážď, moji milí, tí dole nevedia, čo je to Božia milosť, preto nechajte ich, nech oni plačú.“
Kristína Ježovičová sa na knižnom trhu usádza so svojou treťou knihou, ktorá sa nevymyká jej osobitému štýlu písania. Kniha Soňa sa snaží čitateľovi dostať pod kožu. Vyniká hlbokým ponorom do psychického rozpoloženia rovnomennej hlavnej hrdinky, ktoré sa vás dotkne na najcitlivejších miestach. Nie je príbehom, pri ktorom si oddýchnete, nie je príbehom, pri ktorom sa budete smiať. Práve naopak. Pochmúrna zápletka bude tá, ku ktorej sa vrátite, aby ste si uvedomili vlastné životné šťastie. Autorka sa nedotýka len témy života a smrti, lásky a nenávisti, ale aj tém, pred ktorými zatvárame oči… Otvorene popisuje myšlienky samovraha, myšlienky človeka, ktorý hľadá odbornú pomoc psychiatra, ale nie je jej cudzia ani problematika homosexuality či domáceho násilia. A to všetko v kabelkovom formáte!
„Homosexuálne orientovaný znamená byť silný, rozhodnutý čeliť okoliu a niekedy, žiaľ, aj veľkej a vehementnej nevôli vlastných rodičov, ktorí inú orientáciu svojich potomkov vnímajú ako koniec sveta, beznádej, považujú to za následok používania hormonálnych krémov na liečbu ekzémov v detstve a v tom najhoršom prípade za rúhanie sa, s lístkom na vlak smerujúcim do ohnivého kráľovstva diabolských duší.“
Celý príbeh rozpráva hlavná hrdinka, jazyk je občas hrubší. Romantickú čitateľku preto môže tento prvok občas zaskočiť. Dej je príjemne doplnený poetickými textami v angličtine, čo na jednej strane spestruje a dokresľuje umelecký zážitok z knihy, no čitatelia, ktorí aktívne anglicky nehovoria, sa môžu cítiť trošku ukrátení.
Soňa sa nebude vynímať len na vašej poličke, medzi ostatnými prečítanými knihami. Bude sa svojským spôsobom vynímať vo vašej mysli. V tej mojej navždy zostal aj Michal, ale najmä, malá Barborka… Po dočítaní som celú izbu rozozvučala klavírnou hudbou z reproduktora počítača a premýšľam… Dokáže Soňa nájsť šťastie? Možno… To totiž môže mať tisíce rôznych tvárí. Aj keď bolesť nikdy nepominie.
