Je veľa z nás ktorý žijeme a pracujeme v zahraničí a určite sme už všetci počuli slávne frázy ako je tebe dobre, určite tam veľa zarábaš, máš tam super život. No ono to nie je také ľahké ako sa zdá. Tieto slová počujeme od ľudí ktorý nikdy nepracovali ani nežili v cudzine a len sa domnievajú aké to môže byť.
Ja sa vám pokúsim priblížiť z vlastnej skúsenosti aké to naozaj je. Samozrejme sa nájde aj pár osôb ktoré tieto moje pocity a skúsenosti môžu vyvrátiť.
V prvom rade by som chcela podotknúť , že kdekoľvek budete stále vás budú brať ako cudzinca. Niekoho kto prišiel do ich štátu aby im doslova ukradol prácu. Ja pracujem v kaviarni v taliansku a pár krát mi už bolo vyčítané ,že ,,ty si cudzinka a možno keby nebolo teba mala by som prácu ja na tvojom mieste,, . Pravdou je že aspoň v oblasti ktorej žijem ja, prácu barmanky alebo čašníčky vykonáva málo talianok a to práve preto lebo to považujú za podradnú robotu. Takže okrem občasných výčitiek nečakajte ani že k vám budú zdvorilý .
Určite nezabudnuteľnú skúsenosť bude mať aj na úradoch. Predstavte si aký sú ku vám zdvorilý na slovenských úradoch tak oproti tomuto to nič nie je. Určite natrafíte na nejakú postaršiu pani alebo pána ktorý vám nebude chcieť nijako pomôcť alebo sa bude tváriť ako nerozumie a to môžete hovoriť jeho jazykom akokoľvek dobre. Budú sa ku vám správať ako by ste boli menej cenný a to len preto lebo ste cudzinec.
Začiatky určite nebudú veľmi pekné a musíte sa vyzbrojiť veľkou trpezlivosťou a veriť že to dokážete.
Zrazu zistíte že sa môžete spoľahnúť len sami na seba. Už tu pre vás nebudú rodičia ku ktorým ak máte nejaký problém ,prídete a čas od času prespíte alebo sa prípadne prestravujete. Nebudete mať ani opraté, ani ožehlené a ani nakúpené ak sa nepostavíte a nespravíte si to sami.
Predstavte si, že z prvej výplaty zaplatíte podnájom, stravu a samozrejme prídu aj faktúry za plyn, elektriku a aj vodu a to v zahraničí stoja veci o niečo viacej ako sme zvyknutý u nás doma.
Dosť ťažké je aj zvyknúť si a prispôsobiť sa novej mentalite a prostrediu. Každý jeden deň vám budú chýbať maličkosti na ktoré ste boli naučený. Napríklad tu v taliansku jedia každý deň na obed cestoviny a na to si ja naozaj nikdy ale nikdy nezvyknem. Je dosť ťažké nájsť reštauráciu kde by vám ponúkli dobrú polievku.
Určite vám budú chýbať aj rodičia, áno presne tí s ktorými ste sa hádali pre maličkosti. Budú vám chýbať aj súrodenci, babky a dedkovia ,celá rodina. Každý večer budete zaspávať a myslieť práve na nich, na všetko čo ste spolu prežili.
A tak si dovolím napísať, že tí z nás ktorý sme sa rozhodli opustiť brány domova, snívať , dúfať a bojovať pre iný, krajší a lepší život to určite nemáme také ľahké ako si poniektorý z vás myslia a môžeme byť hrdí na to že sme sa postavili a rozhodli sa to risknúť.
