Účastníkmi besedy boli bloger Samuel Marec, Ján L. Benčík, laureát ocenenia Biela vrana 2016 a režisér Robert Kirchhoff, ktorý nakrútil dokument Diera v hlave, venujúci sa tragédii Rómov a Sinti počas 2. svetovej vojny.
Dokumentaristi sa v prevažnej miere venujú téme holokaustu počas 2. svetovej vojny a osudom židov, ktorí prežili jeho hrôzy na vlastnej koži. Kirchhoffa k téme Rómskeho holokaustu, priviedlo akési všeobecné zabúdanie. "Môj film je hlavne o pamäti bez ohľadu na to, či sú to Rómovia, Židia, alebo Slováci, Česi, alebo ktokoľvek. Deje sa to doteraz a deje sa to všade na svete, ľudia sa prenasledujú nie len kvôli tomu, že sú inej rasy, ale aj kvôli tomu, že sú iného náboženstva, či vyznania a tak ďalej. Tento film som koncipoval skôr ako esej, než nejaké historické pátranie, alebo nejaký faktografický film." Aj napriek informáciám, ku ktorým máme v súčasnosti prístup, sú medzi nami takí, ktorí spochybňujú holokaust s tvrdením, že "sú to len lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách zo Židov, dokument Diera v hlave je podľa Kirchhoffa "tak trocha aj variáciou na to, čo sa aj povedalo, a čo povedané nie je, a čo by sa malo povedať. Človek, ktorý popiera holokaust, musí byť hlupák pretože už v roku 1945, - 46, - 47, nacisti, ktorí prežili druhú svetovú vojnu na čele s Rudolfom Hessom, ktorý mal dokonca ešte dosť času napísať svoje pamäte a presne popísal koľko ľudí zniesol zo sveta a ako vlastne pripravil celý ten stroj.. takže sú to v podstate svedectvá vrahov, ktorí sami sa prihlásili k tomu, že takúto vec dokonali, a že dokázali urobiť takéto industriálne vraždenie, premyslené vraždenie ľudí. Takže to, či bol holokaust, či ľudí zabíjali masovo v druhej svetovej vojne o tom vlastne sa ani nemôžem s nikým rozprávať ... ale môj film vlastne počíta s tým, že sa na to nebudú pozerať ľudia, ktorí vlastne tieto základné historické veci neovládajú. Skrátka tá doktrína, ktorá je napísaná v každom z nás po tej druhej svetovej vojne ako nejaký zákon je úplne jasná. Môj film je tak trocha aj variáciou na to, čo sa aj povedalo, a čo povedané nie je, a čo by sa malo povedať. Možno práve preto som si vybral pamätníkov z národa Rómov a Sinti, ktorých hlas nikdy nebol vypočutý, a keď to rozprávali mne, ja som mal niekedy pocit, že som ten prvý človek, ktorý tieto ich svedectvá počuje, takže to bol možno aj dôvod prečo som nepracoval s archívnymi materiálmi, ilustráciami, ale nechal som to čisto v tých ozvenách tej minulosti a v priestore toho ich myslenia, uvažovania ich pamäte."
O rómskom holokauste sa veľa nehovorí, alebo dokonca ľudí nezaujíma a nechcú o ňom vôbec počuť. Podľa Samuela Marca môže byť dôvodom aj fakt, že u väčšiny majoritného obyvateľstva je zakorenená istá forma podvedomého rasizmu, ktorá pramení zo zaužívaných negatívnych stereotypov. "Ja si myslím, že je to pokojne možné. Áno, niektorých ľudí to jednoducho nezaujíma preto, lebo si možno dokonca myslia, že Rómovia sú menej hodnotnými ľuďmi. Ale ja napríklad rozmýšľam aj nad tým, prečo som dodnes veľmi málo vedel o rómskom holokauste. Tých informácií je jednoducho objektívne málo. Povedal to nakoniec aj pán režisér, že sa to väčšinou spolieha na to ústne svedectvo, ktoré on napríklad teraz zaznamenal, ale tiež je to jeden z prvých filmov, ktoré niečo takéto prináša a práve preto by bolo super, keby tento dokument išiel do veľkej distribúcie, do škôl a tak ďalej. Popritom ako sa hovorí o židovskom holokauste, ako sa hovorí o vojenských a civilných obetiach vojny, tak toto všetko úplne prekričí akúkoľvek správu o rómskom holokauste a ono to jednoducho ide do stratena. Preto si myslím, že je výborné, že tento film vznikol. Mali by si ho naozaj všetci pozrieť, je výborný."
Benčík, Marec a Kirchhoff sa zhodujú v tom, že je nanajvýš potrebné venovať sa v súčasnosti téme extrémizmu a upozorňovať naň, či už formou besied alebo filmu. "Ja si myslím, že je jednoznačne potrebné povedať, že Robert Fico, je štandardný politik, a ak práve títo štandardní politici začínajú používať extrémistický slovník, alebo ak nabiehajú tým negatívnym vášniam v populácii tak to je katastrofa, je to cesta do pekla. Samozrejme, že nejaké pocity nenávisti, rasizmu, alebo aj závisti sú v podstate nepríjemné, ale prirodzené ľudské emócie, ktoré sa úplne vymýtiť nedajú. To je jedna vec a druhá vec je aktívne ich podporovať. Pretože to isté sa dialo pred voľbami roku 2016, kedy v podstate všetky strany (vtedy to bola vlna anti-imigrantskej hystérie a nenávisti dá sa až povedať) a všetky strany s touto vlnou pracovali a skončilo to tak, že Kotleba je v parlamente. Čiže akékoľvek takéto vyjadrenia iba zvyšujú podporu týchto autentických rasistov, čiže Kotlebovcov, " myslí si bloger Samuel Marec.
Akým spôsobom možno bojovať proti extrémizmu? Laureát ocenenia Biela vrana 2016, bloger Ján L. Benčík má jednoznačný odkaz: "Nemáme byť ľahostajný, nemáme sa poddať, nemáme ostať tvárou v tvár k extrémistom zastrašení a nereagovať, musíme im povedať jasne , čo si o nich myslíme a že nie sú väčšina, aj keď to majú v názve „Naše Slovensko“, nie nie toto nie je ich Slovensko, to Slovensko je aj naše, teda skôr naše, lebo VY extrémisti, ste tu v menšine. Práve včera som publikoval blog o jednom priaznivcovi extrémistov, ktorý si tento deň pripomenul pred pár rokmi dvomi obrázkami a prvý bol ten, že tento deň neoslavujeme a druhý obrázok bola fotografia Tisa, ktorý si podáva ruku s Hitlerom. Myslím si, že je potrebné sa od všetkých týchto vecí jasne a zreteľne dištancovať a navždy to odmietnuť, priznať si svoj podiel viny na týchto udalostiach, aby sa to nikdy nezopakovalo."
Podľa Kirchhoffa je dôležitá empatia. "Mám pocit, že dnes žijeme v neuveriteľnej citovej priepasti, a že jediné, čo ľuďom pomôže nejak vnímať toho druhého človeka, je empatia. A tej empatii by sa mali učiť deti na základnej škole. Empatia je naprostý základ k existencii človeka. Podľa mňa empatický človek nemusí mať ani historické povedomie, stačí, že cíti toho druhého človeka, to je základ a ostatné už príde. A tá empatia vzbudzuje aj istú zvedavosť a istú pokoru. To je myslím to, čo by sme potrebovali. Ja niesom človek, ktorý odkazuje niečo dnešnej spoločnosti, ja som človek, ktorý točí filmy, takže ... Buďte radi, milujte sa množte sa..."
Spoluautor: Dominik Konček
