Je to vôbec cena, ktorá vystihuje ich prácu, tvorivosť a dlhoročné úsilie, alebo len umelo vytvorená soska s cieľom dodať tomuto odvetviu trochu dôležitosti?
Podľa mňa sa to točí len okolo umelej slávy a úspechu hlavne bohatších producentov, ktorí dokážu svojich umelcov pretlačiť na výslnie pomocou médií, rádiových staníc a oblbnutím širokej verejnosti.
Prečo?
V práci počúvame ako kolektív rôzne rozhlasové stanice prostredníctvom rádiového prijímača. Hudba nám vytvára príjemnú zvukovú kulisu, po ktorej by som však ja osobne doma vôbec nesiahala. Za 8 hodinovú pracovnú dobu sa vystrieda asi 20 – 30 piesní, ktoré sa opakujú v nepravidelných interavaloch stále dokola. Z toho môže byť tak 10 slovenského pôvodu. To znamená, že široká verejnosť ľudí počúva povedzme v období 4 mesiacov (niekedy viac) stále dokola týchto 10 skladieb, pričom interpret s poprednejším producentom sa hráva ešte častejšie.
No a potom pravidelne raz za rok zasadne nejaká uznávaná komisia, ktorá nanominuje na ocenenie v príslušnej kategórii troch-štyroch interpretov. Ktorých? No pochopiteľne tých, ktorí sa ľuďom páčia. A čo sa ľuďom páči? Predsa to, čo poznajú a počúvajú. A čo je to? Nič iné ako „playlist“ komerčných rádií prípadne televízií - veľmi krátky a opakovaný.
Samozrejme existujú ľudia, ktorí rádio často nezapínajú, ale aj tak poznajú tohtoročné „odrhovačky“ typu: len ty smieš... , s chytľavou melódiou a plytkou rýmovačkou, pretože bola vymyslená narýchlo, aby sa stihlo čo najskôr nahrať album a podobné náležitosti spojené so slávou a popularitou.
Je smutné, že akadémia nedá priestor aj nízkoprodukčným kapelám, pretože si nemôže dovoliť nanominovať niekoho neznámeho, koho pieseň ľudia nepočuli už aspoň 140 krát.
Podľa mňa bol celý večer len prezentáciou sponzorov a umelého úspechu. O tom vypovedal aj nie príliš nadšený výraz a preslov hudobníkov. V ich očiach som videla vetu: „Ďakujem svojmu bohatému producentovi, ktorý ma dokázal pretlačiť ľuďom do uší.“
