Fajčenie ako spoločenský problém

Fajčenie je v poslednej dobe dosť obľúbená téma diskusií či polemizovania o tejto problematike hlavne medzi fajčiarmi. Vačšinou sa zvrhávajú k hamletovskej tragédii fajčiť či nefajčiť.Dokážem to vydržať týždeň aj mesiac, ale pri pomyslení na vetu: "Už si nikdy nezapálim." mi sebavedomie veľmi vysoko neskáče. Hlavný problém bude v tom, že slovné spojenie: dokážem to vydržať... je potrebné vnímať z úplne opačného uhla pohľadu a povedať si: Chcem takto žiť... To už sa aj človeku samému zdá prijateľnejšie a posunie ho to bližšie k hranici, kedy si povie, že už by bolo na čase zavrhnúť tento stereotypný úkon, pri ktorom sa mimické svaly a svaly ruky samočinne zapájajú do nezmyselnej činnosti.Samozrejme, že som si vedomá nápisov na krabičkách s hrozivým varovaním blížiaceho sa konca. Ale človek je tvor tvrdohlavý a poučiť sa dokáže zrejme iba z vlastných chýb (aspoň ja určite). takže pokiaľ nič nehrozí, veselo čítame varovania ďalej a s humorom oceňujeme nové a nápadité slogany ministra zdravotníctva.Všetci vieme, že cigareta je droga ako každá iná. Prejavuje sa veľmi pomaly a to ju robí zákernejšou a nenápadnou. Málokto však vie, že prestať s fajčením je ťažšie, ako prestať s tvrdými drogami.Fajčím osem rokov a mám ešte len 22. Dosť smutné, že?Nejak mi nepríde vhodné rozmýšľať o tom. Cigareta mi neprekáža ani ma neobmedzuje. Zapálim si niekedy 2 za deň, v prípade že som niekde v bare tak aj 10-20. Niekedy nefajčím vôbec. Ale samozrejme chápem logiku celého problému, len nejak sa nesnažím pohnúť sa o krok bližšie ku zdraviu.Je to beh na dlhú trať, ale z čistými pľúcami sa predsa len uteká o čosi lepšie.