Mal môj otec dobre vyvinutú intuíciu, keď mi náhodne povedal: "Hľadaj ten blatník", presne na mieste, kde som pred pár dňami spadla z bicykla a stratila ho? Nemohol ani len tušiť, kde sa to stalo. Bicyklovala som sa kade – tade. Alebo, ked som bola niekde s kamoškou, vždy presne vedel kde som bola, aj čo sme robili (že sme sa hrali v lese a podobne).
Minule som bola v meste a nevedela som sa rozhodnúť či ísť domov o jednej vlakom alebo o druhej autobusom. Chvíľu som stála a rozmýšľala, či počúvala svôj 6. zmysel, čo bude lepšie. Nakoniec som šla autobusom o druhej. Pri autobuse som stretla kamošku, ktorá mi povedala , že vlak čo mal ísť o jednej, hodinu meškal a išiel tiež až o druhej. Náhoda či intuícia??
Moja rodina - jej pragmatická časť-mama a bratia na intuíciu neveria. Podľa nich je všetko náhoda. Že vraj niektoré znamenia (Ryby, Škorpióny) sú viac citlivé a vnimavé na duchovno a tie zvláštne veci, ktoré sa dejú medzi nebom a zemou alebo ženy po 50-tke by mali mať lepšie vycibrenú intuíciu.
Tieto dni (aj keď ešte nemám 50) sa snažím nejako aktivovať svoju intuíciu, aby som sa vedela správne rozhodnúť, vybrať si ten správny smer a odhadnúť, čo mi ktoré rozhodnutie prinesie. Teší ma, keď som v správnom čase na správnom mieste, stretnem ĺudí, ktorých stretnúť potrebujem a viem, kedy mám kde ísť. Možno túto schopnosť mám, len tomu musím veriť. Že robím dobré rozhodnutia, viem čo mám kedy urobiť a čo nie. Verím tomu, že viem. Aj keď dakedy sa to nezdá. Nepočujem žiadny vnútorný hlas. Väčšinou je vo mne ticho a mam pocit, že sa riadim rozumom. Ale možno nie.
Môj ex-priateľ mi tvrdil, že jeho logika a intuícia mu hovorí, že mi dvaja máme byť spolu. Páčilo sa mi, že on mladý chalan počúval srdce i rozum a že srdce nazval intuíciou a rozum logikou. Asi to boli len prázdne slová, keďže už spolu nie sme. Ja keď som bola mladšia nad podobnými vecami som sa nezamýšlala, a ak áno, tak som si to neuvedomovala.
Čo by som však určite nazvala prácou podvedomia/intuíciou/duchovnou prácou je obraz, ktorý som v začiatkoch nášho vzťahu namaľovala. Pracovala som vtedy ako dobrovoľníčka s ľuďmi so psychickýmu problémami, práca bola zameraná na Art therapy-terapiu umením. Začala som maľovať svoju rodnú obec s vodopádom, jedna pani mi radila, že mám obraz otočiť dolu hlavou, čiže nejaké farby pretiekli a výsledkom je obraz zobrazujúci dvoch ľudí- muža a ženu a títo dvaja sú navzájom prepojení. Ja sama, moja vedomá časť tento obraz určite nenamaľovala. Takže ako to všetko vzniklo? Úplnou náhodou?
