Taký bol aj vzťah s mojou mamou. Priala som si, aby ma chápala a bola mi oporou. Priala som si od nej ocenenie a uznanie - namiesto toho som dostávala podnety, ako mám robiť veci lepšie. Chcela som sa s ňou smiať a nie búrlivo diskutovať o našich rozdielnych názoroch. Až teraz, keď tu už nie je, som pochopila, že mi to všetko, čo som chcela dala. Bolo to však zabalené v inom obale.
Napríklad, aj keď nesúhlasila s mojím rozvodom, ona jediná podporila e-knihu, kde o tom čo mi táto udalosť dala, píšem. Podporila ma tým, že ju prečítala i finančne prispela na jej vydanie. Naše diskusie, ktoré som tak často vnímala ako kritiku, boli prejavom jej lásky. Toto bol jej spôsob, akým ju vedela dať najavo a taktiež starostlivosť. Určite chcela, aby som sa vyvarovala chýb, ktoré možno poznala. Chcela ma uchrániť.
A čo je najdôležitejšie? Dala mi pocit, že je tu stále pre mňa. Zázemie a bezpečie jej náručia lásky. A to už tu nie je, i keď verím, že dáva na mňa pozor aj z toho miesta kde je teraz. Z celého srdca Ti ďakujem za všetky lekcie a za tú všetku lásku, ktorú si mi odovzdala.
Kedysi chodil email v znení: Chcete úspech, dostanete ťažkosti a pod. Taký bol aj môj vzťah s mojou mamou. Chcela som jej lásku, a učila ma ako ju milovať a prijať jej spôsob lásky. Napriek tomu, že bol odlišný od mojej predstavy, pocit, že ma milovala mi ostal. A za to som veľmi vďačná. Za tento dar lásky, ktorý mi ostal a ostane vo mne navždy. Pýtam sa: Prečo sa necháme zatiahnuť, do pocitov zraňovania a ubližovania? Veď v konečnom dôsledku záleží len na jednom. Prijať samého seba a potom ľahko prijmeme aj druhého. Veď všetci sme vo svojej podstate božský.
