Každý z nás si vraví : kde je tá dobrá doba,keď človek žil lepšie,keď sa dokázal tešiť s maličkostí,s každej drobnosti.Keď som bola menšia netrápilo ma ,kde zoberiem peniaze na to a na to.Stačilo vypýtať si od rodiča dvadsať korún a za to sme mali jedny chrumky,lizatko a nanuk delfínky.To bol život ako v bavlnke,je to na neporovnanie s týmto dnešným životom,kde ľudia čo majú veľa peniaze ,tak hrabú pre seba stále viac a viac.Ale keby sa tak občas aj zamysleli,napríklad nad výškou rodičovského príspevku,čo si ma akože jedna napríklad slobodná matka dovoliť z jedného príspevku? Tí tam hore sa asi nikdy nezamysleli nad tým že také dieťa potrebuje plienky,jedlo,mlieko a oblečenie.A čo ak býva sama,s čoho má akože platiť bývanie?S tých 220 eur čo dostane dokopy.Veď to sa nedá takto fungovať,a čo ľudia čo celý život dreli a ako dôchodci dostanú len obyčajnú almužnu ,to je do plaču.Z roka na rok sa zvyšuje zdravotný odvod,ale keď vojdete do lekárne tak ešte za lieky doplácate vysoké ceny,tak kam tie peniaze idú? No predsa do vačku tím ,ktorím nestačí to čo majú.Ako dieťa som sa nevedela dočkať kedy budem už konečne dospelá,no bola som asi na hlavu,lebo takýto život je o ničom,človek sa snaží a snaží a drie ako kôň,no aj tak sa nič nehýbe dopredu.Zlatá doba,kedy človeka nič iné netrápilo,iba to či budú hrať pieseň,ktorú si môže nahrať na kazetu.....Kokos chýba aj vám tá doba ?
