Tam v Radošine...
... v málo známej dedine na západe Slovenska sa 20. apríla 1921 narodilo v chudobnej rodine železničiara dievča, ktorému dali meno Katka, a ktoré sa presne o 50 rokov neskôr zapísalo tým najvýraznejším písmom do dejín slovenského ochotníckeho divadla a získalo si srdcia mnohých divákov.
Tento rok by to bol už jeden a deväťdesiaty krížik, ktorý by si pani Katka pripísala. Žiaľ to jej srdce dotĺklo vo veku 85 rokov ...tam v Radošine.
„Komediantka"
...tak ju vraj volávali rodní Radošinci. Neskrýval sa však za tým ani kompliment, ani vtip ale skôr nepochopenie a číra závisť. Tej si užila nielen ako herečka, ale i ako mladá dievčina súca na vydaj. Ona, z chudobných pomerov, si vzala vtedy najbohatšieho muža v dedine, a to sa veru nie každému pozdávalo.
Ten však, koho jej tak závideli, ju krátko po svadbe opustil a zo štyrmi deťmi zostala sama. Manžel zo zámorskej Kanady posielal jedine tak listy, ktoré si starostlivo ukladala.
Jej život teda určite nebol komédiou. Istú dobu pracovala ako robotníčka na biskupskom majetku a dnes už veľké deti radošinskej materskej škôlky si ju môžu pamätať ako školníčku a pestúnku. Divadlo bolo láskou, s ktorou prežívala tie najšťastnejšie chvíle života. Každá jedna rola bola tým najpríjemnejším útočiskom pred nie vždy ružovou realitou.
Človečina
...názov divadelnej hry, za rolu v ktorej získala herečka i prestížnu cenu filmovej kritiky IGRIC. Ona sama však bola doslova stelesnením „človečiny" resp. obyčajnej a prostej ľudskosti. Nepotrebovala veľké slová. Na vyjadrovanie jej stačilo nárečie a dobro v srdci.
Hovoria o tom i vety, kde sa pani Katky pýtali, čo by malo prežiť do ďalšieho tisícročia :
„Prežit by mav obyčajný chleba. Teplý, vonavý, o dvoch kórkach. Aj o tysýc rokov by si mali ludý na nom pochutyt. Aj o tysýc rokov by ho mali pred rozkrojeným prežehnat...."
