Reč je o „otcovi" umeleckého súboru LÚČNICA, pánovi profesorovi Štefanovi Nosáľovi, ktorý dnes, 20. januára, oslávi svoje krásne 85. narodeniny.
Stavebné inžinierstvo alebo tanec?
Je to možno prekvapujúce, ale pán Nosáľ vôbec svoje študentské začiatky nevenoval tancu. Učaroval mu iný, o niečo praktickejší druh umenia - stavebníctvo a architektúra. Absolvoval Fakultu inžinierskeho staviteľstva na SVŠT v Bratislave, ale v roku 1957 sa už ocitá na VŠMU a venuje sa štúdiu tanečnej choreografie.
Osud menom LÚČNICA
Choreografia sa teda stala tým „pravým orechovým" a z tanečníka sa postupne vypracoval na umeleckého vedúceho. Najskôr v skupine tzv. Odzemkárov, predchodcovi známeho súboru, a napokon v samotnej LÚČNICI.
Stala sa pre neho doslova všetkým a len vďaka nemu je dnes tento umelecký súbor jedno z najreprezentatívnejších zoskupení slovenského ľudového folklóru, a to na medzinárodnej úrovni.
Ako rodený Hriňovčan, vyrastajúci pod Poľanou, dôverne poznal hodnotu tradície a jej odkazu. Práve ten sa snažil l odovzdávať v jednotlivých choreografických štylizáciách a vštepoval ho i svojim žiakom - tanečníkom. V rámci pedagogickej činnosti vychoval aj viac ako tridsať profesionálnych choreografov. Za odovzdanie skúseností a rozvoj talentu mu vďačí i Ján Ďurovčík.
Kvalitná práca si zaslúži uznanie
Prínos pána prof. Štefana Nosáľa do slovenskej kultúry a jej reprezentovania na celoslovenskej i medzinárodnej úrovni je neoceniteľný. Napriek tomu si však jeho profesionálne pôsobenie zaslúži veľké uznanie. Dostalo mu ho aj prostredníctvom takých titulov ako národný či zaslúžilý umelec, získaním Radu Ľ. Štúra II. Triedy či čestným občianstvom mesta Detvy.
Pár riadkov síce nedokáže zhrnúť tak bohaté celoživotné dielo, o aké ide v prípade pána Nosáľa. Možno ho však nimi pripomenúť a vyjadriť zaň vďaku.
Tak teda pán Nosáľ, všetko len to najlepšie k narodeninám a jedno, hoci abstraktné, ale o to väčšie ĎAKUJEM od „slovenskej kultúry."
