Július Satinský ako človek
Z obrazoviek ho poznáme ako vždy veselého a s úsmevom na tvári. To však, čo sa platí na obrazovke alebo javisku nemusí byť pravidlom i v osobnom živote. Sám seba považoval skôr za introverta a už vôbec nie takého suveréna, ktorého z neho skoro dennodenne robilo pódium.
Na druhej strane bol veľkým bohémom. Rád si užíval života a všetkého čo ponúkal. Nechcel sa zaoberať starosťami a riešiť množstvo problémov, chcel svoj život žiť a nie prežívať. Dokonca v jednom z posledných rozhovorov sa zmienil, že je vlastne bezohľadný človek. Samozrejme to myslel v duchu nadsázky a svojského humoru.
Ten mali rady i jeho dve deti Lucia a Ján, ktorým po večeroch vymýšľal rôzne vtipné príhody. Originalita spočívala práve v tom, že sa stávali súčasťou týchto príbehov a ich hlavnými hrdinami. Satinský mal veľmi dobrý vzťah k deťom všeobecne a bolo len otázkou času kedy sa nielen jeho ale i ostatné slovenské deti budú môcť stretnúť s ježibabou, upírom či drakom v podaní rozprávania uja Klobásu v rovnomennej detskej knižke.
Dostávame sa tak k ďalšej, profesionálnej charakteristike Júliusa Satinského
Július Satinský ako herec a spisovateľ
Takto ho najlepšie pozná i verejnosť. Spolu s Milanom Lasicom sa stal nezabudniteľnou dvojicou satirikov, ktorí i v vtedajšej dobe dokázali robiť humor na úrovni a získali si veľké množstvo priaznivcov.
Čo sa týka Satinského herectva to považoval za jeden podvod. Súviselo to možno s už spomínanou introvertnejšou povahou, ale i tým, že vraj mal zlú pamäť. Všetky texty sa vždy učil odznova v deň vystúpenia. Nič to však nemenilo na jeho skvelých výkonoch.
Skvelo si rozumel i perom alebo teda s písmenami písacieho stroja. Už od rána dokázal „nakopnúť" múzu a tvoriť. Ako si niekde zaspomínala jeho dcéra Lucia, písal už od skorého rána a v čase keď bežný smrteľník vstáva dokázal mať napísané i tri fejtóny.
Písanie bolo teda jeho veľkým koníčkom a živiteľom zároveň. Pod hlavičkou J. Satinský môžete nájsť také známe tituly ako Chlapci z Dunajskej, Polstoročie s Bratislavou, Čučoriedkáreň či knihy vydané po jeho smrti ako Listy z Onoho sveta alebo Momentálne som mŕtvy, zavolajte neskôr.
Okrem týchto známejších diel si viedol i svoj denník resp. denníky, ktoré poodhalili viacero zaujímavostí. A nielen tie. Viete čo je senník? Nie? Tak, ako sme prostredníctvom Júliusa Satinského spoznali iný význam slova čučoriedky, tak môžeme spoznať i význam slova senník. Išlo jednoducho o opak denníka. Robieval si tu zápisky zo svojich snov.
Satinský bol skutočne majstrom slova a dôkazom sú desiatky vytvorených diel.
Určite nie je ale zanedbateľná i jeho herecká kariéra. Kto by si ho nepamätal ako starostlivého otecka vo filme S tebou mmě baví svět alebo pesničkovej komédii Nekonečná nevystupovať a pod. To sú snáď len tie najznámejšie tituly, ale jeho filmografia je skutočne bohatá. Možno menej známe sú už divadelne stvárnené postavy v Revízorovi, Mŕtvych dušiach či Kocúrkove.
To, či si skutočne prechádzal svoje repliky vždy pred vystúpením by vedeli jeho hereckí kolegovia.
V závere ešte snáď Július Satinský ako osobnosť
Osobnosť slovenskej i českej kultúry, ktorá si zaslúži zostať v spomienkach verejnosti. Patril k tým, ktorý sa snažili rozdávať dobrú náladu a robili svoju prácu nie preto, že museli, ale preto, že ich napĺňala. Obohatil slovenskú literatúru, film i divadlo a právom si zaslúžil, tak trochu možno zatracovaný titul zaslúžilého umelca, ktorý mu udelila ešte vtedajšia moc.
Jednoducho Július Satinský to bude vždy úsmev s fúzkami, lokalpatriotizmus Bratislavy a Dunajskej ulice a jeho čučoriedky.
