Možno chcieť pochopiť,
nepochopiteľné,
nájsť cestu, ktorá nie niekam,
ale k šťastiu vedie.
Prečo však oči hľadia tam,
kde nie oáza, ale púšť.
Kam uprieť pohľady?
Je kompas, ktorý nezradí?
Prečo sa stáva márnym ľudské hľadanie,
žiadna z máp,
nepozná odpoveď na toto pátranie.
Prečo strach zo sĺz,
čo občas nečakane vojnu mysle so srdcom spôsobia.
Víťaz nejasný.
Obavy?
Čo, kto,
rany po nej zahojí?
Prečo viac mostov z ocele,
ako tých medzi človekom a človekom.
Stratila sa tá ruka,
čo ľudským,
mostom bola nad riekou.
Či už ľudské srdcia zoceleli,
zabudli,
že musia ľudsky biť?
Možno chcieť pochopiť,
nepochopiteľné,
nájsť cestu, ktorá nie niekam,
ale k šťastiu vedie.
Možno o tom je život,
o jednoduchosti a ľudskosti.