Otvárať album,
v rukách nemať nič,
snáď len vôňu kávy.
Trhať a lepiť,
vo virtuálnych fotografiách,
nebáť sa,
to len začína sa spomínať.
Už rozohratá je šachová partia s minulosťou,
šach – mat,
na chvíľku výhra v prospech abstrakcie,
a potom,
ťah už patrí realite,
víťaziť musia, tie jej chvíle.
Ten album,
nie je len množstvo obrázkov,
je v ňom viac,
o veľa !
Priveľa?
V kútikoch úst,
zarába sa na úsmev,
strieda ho pohľad,
s príchuťou soli,
nie tej od dovolenky, od mora,
zdalo by sa, že to všetko,
všetko náhoda.
Niekedy uštipnú,
niekedy pohladia,
také sú stránky,
vzácneho albumu,
albumu SPOMIENKY: