Pravé mená vecí ukrývame
do múdrych viet,
snažíme sa kráčať a vnímať,
pochopiť náš okolitý svet.
V ňom mnoho párov ľudských zrkadiel,
vraj vidieť prostredníctvom nich až,
až niekde tam do hlbín ich nositeľa -
napísané v nich veľa.
Tak ako morské dno,
dokonale je nepoznané
a krása je jeho nevšedná,
tak ľudská duša,
vzácna je a tajomná.
Každá originál, nikde žiadna kópia,
príbytok emócií, citov,
boj dažďa so slnkom o panovanie na nebi.
Vzácna a tajomná,
manuál, ten nikto k nej nedodá.
V slovách sú vraj kľúče,
tie od ľudskej duše.
Ako však znejú, ktoré sú tie správne?
Len frázovanie prázdne?
Ten však,
kto čítať,
naučí sa medzi riadkami,
ten bohatstvo duší odhalí.
Pretože, hoci snažíme sa kráčať a vnímať,
pochopiť náš okolitý svet,
len v pároch ľudských zrkadiel,
je krása nevšedná.,
vidieť do hlbín ich nositeľa a napísané,
napísané je tam veľa.
