Hľadám jednoduché slová, vety,
pocit, ktorý,
ktorý lieči.
Hľadám spôsob, ako to povedať,
že v hlave myšlienkový vodopád.
V ňom lejú sa kúsky citu,
čo zostali bezo citu,
v kvapkách ukryté sú túžby,
verím, že na zem nepadnú,
a sny sa rozpadnú.
Potom tie kvapky zbierať do dlaní,
dúfať, že ten pád ich nezraní.
Veď je to voľný pád,
ten myšlienkový vodopád,
je to cesta nepoznaná,
o to smelšia,
Odhodlaná.?