S každým novým ránom,
mám pocit, že aj žalúzie majú pôvab svoj,
keď cez ne začiatok dňa preniká.
Otvorením očí,
vnímam pravdu „a predsa sa točí"
a ranná káva, tá si so mnou rada potyká.
Pohľad na nebo, ktorý inšpiruje romantikov a básnikov
a všetko je o nebeských vrátnikoch,
za ten do zrkadla vymením.
Nemám záujem zisťovať mieru jeho lesku,
oči sú zrkadlom duše
a ja viem, že na ňom rôzne ne-čistoty objavím.
S každým novým večerom,
mám potom pocit, že nemusí byť všetko dokonalé,
veď nikto neomylnosť nezdedil,
Stačí, že „ a predsa sa točí,
a my stále máme možnosť aspoň pokúsiť sa,
spoznávať, čo to za ne-čistoty nám deň na zrkadlo duše nanosil.