Keď dvaja vstúpia na jednu loďku na mori,
a nepoznajú ani smer, a možno ani dôvody,
raz tu a raz tam,
ich cesty vedie nerozumný kapitán.
On nepozná pravidlá námornej výpravy,
chce plávať neznámymi vodami.
Ona v prístave nehy zakotviť,
nepočítať minúty,
nechať sa unášať vlnami a počuť najkrajšiu vetu :
Neboj sa a prosím uver mi.
... raz tu a raz tam,
ich cesty stále vedie nerozumný kapitán.
A prišla búrka na mori,
tí dvaja,
tí ju chceli, nechceli,
sú vlastných sŕdc stroskotancami,
odvialo mnohé z nádejí.
On totiž chce plávať neznámymi vodami
a ona počuť : Uver mi.
... raz tu a raz tam,
ich cesty stále vedie nerozumný kapitán.
Obaja vysielajú dymové signály,
snáď vo vzduchu túžba po zmieri,
nechcú to krásne potopiť,
nebyť stroskotancami sŕdc vlastných,
ale vzájomných.
A možno predsa nepoznať smer, ani dôvody,
len jednoducho, raz tu a raz tam,
nech cesty vedie láska - ten nerozumný kapitán.
