Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)
Príliš je krátky aj dnešný deň,
aby sa klamal,
že raz,
to čo stratí, vráti čas.
Tých dvadsaťštyri hodín,
nemá spätný chod,
prúd vedie rieku do mora,
v kvapkách dní,
zračí sa ročná úroda.
Nikoho sa rieka nepýta,
či dnes
alebo až zajtra do mora zavíta.
Otázky, pochybnosti, dilema,
nie,
spontánnosť, nech je manažérom dňa.
Hoci horúce budú,
rozhodnutia tohto vedenia,
je nutné,
ukrytému dať šancu, stať sa odtajneným,
nevyslovené na skutky premeniť,
bolesť nechať v slovách zahojiť.
Pretože príležitosť, nie je výrobný artikel,
v dni sa veľmi rýchlo stráca,
a potom ...
a potom je neskoro...
na úsmev
prameniaci z očí,
na podanie rúk,
v ktorých tlkot srdca počuť,
na slová,
ktoré zázrak spôsobia.
