Márne tu hľadať šepkára,
tu nečíta sa zo statí scenára.
Si tu ty a ja, my i oni,
v úlohách hlavných, vedľajších,
opakovanie sa nekoná,
premiér včerajších.
To nie zamatová opona,
melódia budíka viečka otvára,
okno dokorán,
do izby čerstvý vzduch,
s ňou možno i ten,
rannej atmosféry duch.
Márne tu hľadať šepkára,
nečíta sa zo statí scenára,
z vlastného šatníka garderóby,
obliecť zasa niečo podľa módy.
Dnes v úlohe hlavnej, vedľajšej?
Opakovanie nie je možné,
premiéry včerajšej.
V uliciach nachvíľku splynúť,
stať súčasťou sa publika,
možno pocit krátky,
že svet sa nás netýka,
preberá až reality panika,
vraj prečo nečíta sa zo statí scenára,
vraj prečo niet tu šepkára.
Ale tu márne hľadať ...
si tu ja a ty, my i oni,
v úlohách hlavných aj vedľajších
a opakovanie nie je možné,
premiér včerajších.
