Tancovať tanec každodenný,
keď do tanca nás myšlienky vyzývajú.
Pravidlá?
Nie, tie tú nie sú,
vzťah výsostne individuálny.
Myseľ so srdcom,
kroky si vymieňajú,
city rozumu,
sa poddávajú.
Alebo naopak?
Nech je to akokoľvek,
ten tanec má vlastnú melódiu,
raz živé rytmy,
ako na karnevale v Riu,
inokedy,
krehkosť a nežnosť chcú ukryť sa
vo valčíku.
Zo sietí vlastných emócií,
skladať príbeh hodný tanga,
odmietnutie i túžba,
sa v myšlienkovej rumbe spája.
Originálny a vždy tak zvláštny,
je tento tanec nezvyčajný,
ja sa však bojím,
nie krokov popletených,
ale, zamotania sa v myšlienkách,
že nebudem stačiť ich
melódii,
a potom tanec bude podobný
len paródii.