Z labutích piesní nádejí,
poskladať svet vlastných ideí,
prekonávať strachu každý prah,
mať sny, ich splnenie na dosah.
Raz do cieľa zdá sa to len chvíľa,
inokedy zas, nová zjaví sa míľa,
tá cesta nie je na mape,
je snáď blázon, kto to nechápe?
Možno ale práve on,
z labutích piesní nádejí,
skladá svet vlastných ideí,
prekonáva strachu každý prah,
má sny, ich splnenie na dosah.
Hovoriť tu o pravidlách je zbytočné,
veď šťastie môže byť len spoločné,
občas sa stáva,
že na ceste za ním sa strácame,
nevieme,
čo vlastne hľadáme.
Sme osamelými jazdcami,
čo spriaznenú dušu hľadali.
Neustále nachádzame a strácame,
v kalendároch sa rýchlo menia obrázky a číslice,
čas im už vypršal, odišli do nenávratna,
my však v ich kolobehu,
snívame aj vstávame.
Ale predsa dá sa,
z labutích piesní nádejí,
poskladať svet vlastných ideí,
prekonávať strachu každý prah,
mať sny a ich splnenie na dosah.
