Ži a nechaj žiť sa vraví,
a šťastie pre každého inú má podobu.
Často však nejde len o náhodu,
že sám človek stáva sa katom jeho
vlastným,
a potom je to už len o tom,
čo ja a čo ty
vlastním.
Väčšinou platí :
kritickými slovami a milióntymi radami sa nešetrí,
no nie na margo vlastného ega,
akoby jednoduchšie bolo,
pochopiť teba a nie seba.
Šťastie je šťastím jedného,
ak nemarí to, toho druhého.
Veď každý, inému názoru VIVAT kričí,
a v slovách sa mnohé zahojí i zničí.
Žime a nechajme žiť,
každý nech šťastia farbu,
má tu vlastnú,
nech to nie je o tom,
čo ja a čo ty
vlastním,
nebuďme šťastia katom
vlastným.