Zvláštne krásny

Zvláštne krásnym, krásne zvláštnym,

ten pocit, keď slnko svieti v nás,

ale aj padá hustý dážď.

Keď úsmev, so slanou rosou očí

nežne sa spája,

keď radosť i úzkosť, v páre jedných očí

zrazu sa schádza.

Nevieš čo deje sa, myseľ tá mýli sa,

hlas srdca napovie, len ono dobre vie,

pocit ten smutne krásny, je správna odpoveď.

Na nebi hviezdy, čo plniť chcú ľudské priania,

bezhviezdna noc, tú krásu si ukryla,

a nádej tá niekde na ceste za človekom,

niekde tam zblúdila.

Len jeden liek, na pocit smutne krásny v nás,

len jedno vie meniť, smutno na krásno zas.

V dvojici druhých očí,

v nich nájdeš farby dúhy,

len ony zvalia žiaľu múry.

Do nich bez prestania hľadieť smieš,

stratenú nádej zrieš.

Tie oči srdcia prepoja,

smútok ten citom zahoja.