Poznal ho regionálny hokej Dubnice nad Váhom či Trenčína, poznala ho slovenská reprezentácia a jej úspechy sú spájané práve s jeho menom. Za veľkou mlákou robil dobré meno slovenskému hokeju v NHL vo viacerých kluboch. Aj na sklonku svojej kariéry chcel s korčuľami na nohách a pukom na hokejke dávať góly a tešiť sa hry.
K hokeju pristupoval doslova s pokorou. Ako inak by sa dalo chápať rozhodnutie o ukončení aktívnej reprezentačnej kariéry pre náš slovenský dvojkríž práve na rodnom Slovensku, vo chvíli, keď sme všetci hrdo prežívali fakt, že majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji sú práve u nás.
Rešpekt a pokora k hokejovým výkonom a tomuto športu ako takému ho však doviedla i do ruskej KHL. Tam, kde si chcel užívať útočnú hru a atmosféru klubovej zomknutosti. Žiaľ LOKOMOTIV JAROSLAVĽ sa stal i miestom jeho posledných hokejových chvíľ, posledným tímom, ktorý obohatil o svoje športové kvality.
Jeho rozhodnutie odísť do ruskej kontinentálnej ligy malo motív práve v poznaní svojich kvalít. Už jednoducho cítil, že nestačí na drsnosť a dynamiku zámorskej NHL. Na hokeji v Rusku ho lákala väčšia útočnosť v hre, celkový herný štýl, ale najmä menší počet zápasov. Chcel neustále hrať hokej, ale možno nie už na úkor kvality ako to bolo v Zámorí. Kvalita herného prejavu bola v poslednej dobe pre neho osobne dôležitejšia.
V Lokomotive hľadal niečo nového, výzvu a dalo by sa povedať, že i sám seba ako hokejistu, ktorý už svoje výslnie zažil a dáva prednosť mladším. Neznamenalo to však menej elánu do hry či menej odhodlania. Vždy sa margo Lokomotivu vyjadroval v zmysle, že sa na zápasy mimoriadne teší, a že so spoluhráčmi chce „uhrať" čo najlepšie výsledky. Nezabúdal dodať ani fakt, že je tam skutočne spokojný.
Znie to mrazivo, ale už ani on, ani jeho kolegovia neuhrajú tie najlepšie výsledky. Už nimi bude náš Palino a ostatní obohacovať len to hokejové nebo. Láska k hokeju bola silná, ruka osudu však silnejšia a zasiahla inak ako by sme želali.
Pali, odpočívaj v pokoji. Slovensko na teba nezabudne
