Áno, ide o valčík. Synonymum elegancie, noblesy, krásy, ale tiež tanečnej dominancie. Ovládanie jeho krokov je dnes súčasťou akéhosi všeobecného prehľadu človeka, málokto však tuší, že aj takým tancovaním valčíka tancujete vlastne hriešny tanec. Hoci vám partnera nerobí Patrik Swayze či partnerku Jennifer Grey. :-)
Od ľudu k šľachte
Presnejšie povedané, od ľudového tanca, k tancu vyššej spoločnosti. Už totiž v 12. storočí sa v rakúskych Alpách „krepčilo" niečo podobné ako je súčasný valčík. Tento tradičný ľudový tanec sa nazýval hoppelrei. V 15. storočí sa potom, vďaka rôznym obmenám a úpravám, stal z neho landler, langaus či walzer deutscher. Pod týmito všetkými názvami sa valčík šíril v podstate až do 19. storočia.
Avšak práve slovo walz(en) najlepšie vystihovalo podstatu tohto tanca. V preklade to totiž znamená krúživý pohyb, ktorý v tomto tanci dominuje.
Obľúbencov si našiel valčík veľmi rýchlo, a to najmä medzi tými slobodne zmýšľajúcimi. Iný názor však zdieľali podaktoré urodzené dámy, urodzení páni či cirkev.
Valčík je nemorálny !
Tak práve takáto a podobné vety sa ozývali z úst niektorých predstaviteľov cirkvi a šľachty. Nezostalo teda dlho len pri slovách a valčík sa stal tabu aj formou písomnou. Napriek tomu, že práve 18. storočie mu veľmi žičilo, práve v tomto období sa stal aj zakázaným tancom. Tak napríklad v roku 1758 ho zakázal jeden z viedenských dekrétov a „stop" mu dal v roku 1794 i Paríž. Rusi si zase valčík nezatancovali za vlády Kataríny II.
Valčík sa jednoducho považoval za nevhodný pre tanečné parkety a označoval sa dokonca za hriešny tanec. Poburovala najmä blízkosť muža a ženy a ich vzájomné objatie resp. rozvretie v tanci.
Napriek tomu sa predsa len „walzovalo". Tak vo Viedni, tak v Paríži či inde v Európe. Zaujímavosťou boli však prípadné obmeny v krokoch. Viedenčania ho tancovali na tri kroky, Rusom a Francúzom postačili kroky dva. Od tohto faktu sa odvíjajú aj názvy ako ruský či francúzsky valčík.
Čo sa štandardizácie krokov týka, tá prišla až s tanečným majstrom Karl von Mirkowitzom, v roku 1919. Nešlo však ešte stále o ten valčík, ktorý sa tancuje dnes. Ten súčasný, v trojštvrťovom takte, sa objavil až v 1936.
Nech už tie valčíkové či iné tanečné kroky ovládate akokoľvek, podstatné je, tanec si užiť. Tak teda hor sa na nejaký ten príjemný ples vo vašom okolí a môžete si ho užiť do sýta.
Príjemné plesanie.
