Ludia sem chodili velmi radi – v zime na lyzovacku, v lete na tury a na cerstvu, horsku voda ktora mala podla povesti uzdravujuce ucinky. Capovana voda sa uskladnovala studena v pivnici, do ktorej viedol uzky otvor a strme schodiky.
Kde bolo tam bolo, jeden prekrasny den, ked sa vsetci bavili sa rozhodla pani Nohata zajst do pivnice po flasku vody. Nadvihla drevene dvere, bez zapnuti svetla neopatrne vkrocila na schod, pri krociku sa posmykla a do otvoru zarazila. Chudak pani Nohatu nasla o par minut pani Chatova, ktora zavolala sanitku a polutovala nasu chuderu. Zbehla sa cela „rodina“. Pani Nohatu z otvoru tahali, tahali ale vytiahnut nemohli. Po uplnynuti par hodin sa pani Chatova vratila so sadrou na nohe a poucenim na zivot, ze svetlo si na buduce v tme zapne.
Dobra nalada sice trochu polavila, ale nakoniec skonstatovala cela skupina, ze nastastie sa vacsia nehoda nestala. Niekto s usmevom poznamenal: „Este ze nie ste americania, to by ste uz Chatovcov sudne zalovali ... ha-ha-ha“. Pan Nohaty a pani Nohata sa s chutou zasmiali: „Co, blaznite! Predsa sme Slovaci! Sme Vam vdacni!“
Vylet sa skoncil, skupinka rozprchla naspat do velkomesta. Pani Chatova vsak mala starosti o svoju kamaratku, ktorej neustale pomahala ako mohla aby sa sadry co najskor zbavila. Mrzelo ju, co sa stalo aj ked za nehodu zodpovedna nebola.
Pani Nohata sa casom tajomne zmenila. Nevracala telefonaty a pri komunikacii bola nejaka chladna, vzdialena. Pani Chatova nechapala ... Az jeden den pochopila! V postovej schranke nasla nezvycajny dopis ... odosielatel: „ESQUIRE“ – pravnik! V soku sa docitala, ze pani Nohata ich zazalovala za svoj uraz a za neschopnost vykonavat svoje manzelske povinnosti (upratovanie, varenie, zehlenie, sex, starostlivost o jej dospele deti ... atd.) pocas marodky. Bez usmevu si pani Chatova spomenula co jej kamaratka povedala „Predsa sme Slovaci! Sme Vam vdacni!“
* * * *
Po uplynutu dvoch rokov prisudil sud Nohatym $50.000. Samozrejme kamaratov, co boli na vylete stratili .... Moralne ponaucenie story?
